368/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2015 do 31.12.2015
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.2009 - 31.12.2013 | |
| 3. | 01.01.2014 - 30.06.2015 | 500/2013 Z. z. |
| 4. | 01.07.2015 - 31.12.2015 | 136/2015 Z. z. |
| 5. | 01.01.2016 - 31.12.2023 | 136/2015 Z. z. |
| 6. | 01.01.2024 - | 408/2023 Z. z. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 368/2008 Z. z. |
| Názov: | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 03.09.2008 |
| Dátum vyhlásenia: | 25.09.2008 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.2015 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2015 |
| Autor: | Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 475/2005 Z. z. | Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 500/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
| 136/2015 Z. z. | Vyhláška, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č. 500/2013 Z. z. |
| 408/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov |
| 664/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody |
368
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
z 3. septembra 2008,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 102 ods. 1 písm. a) až l) a s) a t) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 93/2008 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIE
PRVÁ HLAVA
PREDMET ÚPRAVY
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o
a)
prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,
b)
vnútornej diferenciácii,
c)
zaobchádzaní s odsúdenými,
d)
zabezpečovaní práv odsúdených,
e)
zaraďovaní odsúdených do práce,
f)
účasti orgánov a organizácií na výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „trest“),
g)
disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej právomoci,
h)
zabezpečení poriadku a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva trest1) (ďalej len „ústav“),
i)
výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,
j)
podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,
k)
nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,
l)
nosení preukazu odsúdeného,
m)
konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.
DRUHÁ HLAVA
PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE
Prijímanie
§ 2
(1)
Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom ústave na výkon väzby
a)
priamo po predchádzajúcej väzbe,
b)
sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom,
c)
dodaním do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru
väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) alebo colníkmi.2)
(2)
Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite.
(3)
Odsúdeného, ktorý je dodaný do výkonu trestu podľa odseku 1 písm. c), môže prijať
aj iný ústav na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu trestu v nariadení
výkonu trestu. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. c) na základe príkazu súdu, prijíma ho ústav na výkon väzby, ktorý overí v príslušnom
ústave správnosť údajov.
(4)
O oboznámení s právami a povinnosťami, ktoré má odsúdený vo výkone trestu, dĺžke
trestu odňatia slobody a možnosti podmienečného prepustenia sa urobí záznam, ktorý
odsúdený potvrdí svojím podpisom; ak odsúdený záznam odmietne podpísať, príslušník
Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník zboru“) o tom urobí poznámku
v zázname.
§ 3
(1)
Osobnú prehliadku odsúdeného po prijatí do výkonu trestu vykoná príslušník zboru
rovnakého pohlavia. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu podľa § 2 ods. 1 písm. c), osobná prehliadka sa vykoná za prítomnosti príslušníka orgánu, ktorý odsúdeného
dodal do výkonu trestu.
(2)
O výsledku osobnej prehliadky sa vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje
a)
zoznam odňatých vecí podľa § 7 ods. 4 zákona,
b)
údaj o prevzatí osobných dokladov,
c)
údaj o prevzatí peňažných prostriedkov a cenín podľa § 28 ods. 3 písm. a) a ods. 6 písm. a) a c) zákona,
d)
záznam o vyjadrení odsúdeného, či, kým a kedy bolo voči nemu použité fyzické násilie,
e)
záznam o zistení viditeľných stôp po fyzickom násilí alebo zranení na tele odsúdeného
a
f)
časový údaj s uvedením dátumu, hodiny a minúty vykonania osobnej prehliadky a vykonania
písomného záznamu.
(3)
Záznam podľa odseku 2 podpíše príslušník zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal,
odsúdený, ktorý sa osobnej prehliadke podrobil, a príslušník orgánu, ktorý odsúdeného
do výkonu trestu dodal. Ak odsúdeného do výkonu trestu dodal príslušník iného pohlavia
ako dodaný odsúdený, tento príslušník podpíše písomný záznam potvrdzujúci len pravdivosť
jeho obsahu podľa odseku 2 písm. a) až d) a f).
(4)
Písomný záznam podľa odseku 2 sa vyhotovuje v dvoch výtlačkoch; jeden výtlačok sa
vydá odsúdenému a jeden sa založí do osobného spisu odsúdeného.
§ 3a
(1)
Ak je odsúdený prijatý do výkonu trestu v pracovný deň po 15.00 hodine alebo v deň
pracovného voľna alebo pracovného pokoja, podrobí sa lekárskej prehliadke, hygienickým
a protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v najbližší pracovný deň. Ak príslušník
zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal, po prijatí odsúdeného do výkonu trestu zistí,
že na tele odsúdeného sú viditeľné stopy po fyzickom násilí alebo zranení, zabezpečí
bez zbytočného odkladu jeho prehliadku lekárom. Ak je odsúdený podozrivý z infekčného
a parazitárneho ochorenia, ústav na výkon väzby ihneď zabezpečí jeho izoláciu.
(2)
Ak lekár pri vstupnej lekárskej prehliadke zistí na tele odsúdeného stopy po fyzickom
násilí alebo zranení alebo zistí, že odsúdená je tehotná, ústav o tom upovedomí súd,
ktorý je oprávnený rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, a prokurátora, ktorý vykonáva
dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
§ 4
(1)
Strelnú zbraň alebo strelivo odňaté odsúdenému pri prijatí do výkonu trestu ústav
odovzdá v mene odsúdeného do úschovy najbližšiemu policajnému útvaru, ktorý o tom
vydá potvrdenie; pri dodaní odsúdeného podľa § 2 ods. 1 písm. c) ústav strelnú zbraň alebo strelivo od príslušníka Policajného zboru neprevezme. Potvrdenie
o úschove ústav prevezme do úschovy podľa odseku 2.
(2)
Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 ods. 1 zákona; ostatné veci vrátane peňažných prostriedkov, cenností a dokladov ústav prevezme
do úschovy.
(3)
O odsúdenom sa založí osobný spis.
§ 5
(1)
Ak je odsúdený podozrivý z infekčného alebo parazitárneho ochorenia, ústav zabezpečuje
jeho izoláciu až do vykonania lekárskej prehliadky.
(2)
Po nástupe na výkon trestu sa odsúdený oholí a ostrihá. Vlasy na zadnej časti temena
hlavy nesmú siahať nižšie ako po golier košele, bočné partie vlasov môžu siahať do
polovice ušníc. Odsúdený si môže ponechať fúzy do úrovne kútikov úst a nakrátko pristrihnutú
bradu. Úprava vlasov sa neobmedzuje u odsúdenej ženy.
§ 6
(1)
Ústav odosiela hlásenie o nástupe odsúdeného do výkonu trestu súdu, ktorý vo veci
rozhodoval v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa miesta trvalého
pobytu odsúdeného a u odsúdených poberajúcich dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona príslušnému orgánu sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 3 zákona; nástup odsúdeného do výkonu trestu sa zaznamená do informačného systému zboru.
§ 7
Umiestňovanie
(1)
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo“)
oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest. Ústav
určí oddiel, kde bude odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu sa spravidla určí
aj zaradenie odsúdeného do práce.
(2)
Určenie ústavu, do ktorého sa odsúdený umiestni, sa oznámi odsúdenému, aby mohol
informovať blízke osoby podľa § 2 písm. d) zákona. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo
života odsúdeného alebo inej osoby, určenie ústavu sa odsúdenému oznámi po dodaní
do určeného ústavu. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na informovanie blízkej osoby
o mieste, v ktorom vykonáva trest, požiada ústav o zabezpečenie vyrozumenia o svojom
pobyte; v takom prípade blízku osobu odsúdeného vyrozumie ústav na vlastné náklady.
(3)
Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele alebo v
nástupnej izbe okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona.
(4)
Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený
príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie (ďalej len „komisia“), ktorej
predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ,
lekár, sociálny pracovník, príslušník zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku
zamestnávania, výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany
a obrany alebo ďalší príslušníci zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu.
Určený príslušník zboru vykoná o rozhodnutí záznam v príslušnej dokumentácii.
(5)
Na umiestnenie podľa § 8 ods. 5 písm. a) a b) zákona je možné využiť na nevyhnutný čas aj cely uzavretého oddielu alebo oddielu s bezpečnostným
režimom; počas takého umiestnenia sa neuplatňujú obmedzenia podľa § 89 a 91.
(6)
Komisia spravidla do siedmich kalendárnych dní od prijatia odsúdeného do určeného
ústavu prerokuje jeho ďalšie umiestnenie v ústave a zaradenie do práce; odsúdeného
pritom umiestni do diferenciačnej skupiny podľa § 9.
§ 8
Premiestňovanie
(1)
Premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona.
(2)
Ústav, do ktorého má byť odsúdený premiestnený, určí generálne riaditeľstvo okrem
prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona. Pri oznámení o určení umiestnenia odsúdenému sa postupuje podľa § 7 ods. 2.
(3)
O písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia
rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť.
(4)
Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie
najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako
sa postupuje, ak generálne riaditeľstvo zamietlo návrh riaditeľa ústavu podľa odseku
3.
DRUHÁ ČASŤ
ZAOBCHÁDZANIE
PRVÁ HLAVA
VÝKON TRESTU V ÚSTAVOCH S MINIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA, STREDNÝM STUPŇOM STRÁŽENIA
A MAXIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA
§ 9
Všeobecné ustanovenia
(1)
Odsúdený vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A“, „B“, „C“ alebo v špecializovanom
oddiele; v špecializovanom oddiele, okrem oddielu doživotných trestov, sa diferenciačná
skupina neurčuje.
(2)
Odsúdený na doživotný trest sa umiestňuje do diferenciačných skupín podľa § 20, 21 a 78. Odsúdený mladistvý sa umiestňuje do diferenciačných skupín podľa § 72 zákona.
(3)
Kde sa v tejto vyhláške hovorí o komunitnom systéme, rozumie sa tým organizovanie
zaobchádzania na základe aktívnej účasti odsúdených, kolektívnych a skupinových foriem
pôsobenia.
(4)
Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh komisie najmä na základe
a)
záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia,
b)
poznatkov o správaní odsúdeného vo výkone trestu a výkone väzby,
c)
poznania osobnostného narušenia,
d)
poznania postojov k plneniu povinností a programu zaobchádzania.
(5)
Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. Zaobchádzanie v rovnako označenej
diferenciačnej skupine v ústavoch s rôznymi stupňami stráženia je rozdielne.
(6)
U odsúdeného prechodne premiestneného na výkon trestu do ústavu na výkon väzby podľa
§ 10 ods. 1 zákona a u odsúdeného, ktorý nastúpil do výkonu trestu a generálne riaditeľstvo ešte neurčilo
ústav, do ktorého sa umiestni do výkonu trestu, sa zaobchádzanie podľa tejto vyhlášky
uplatňuje primerane.
(7)
Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených
spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých
odsúdených. Pedagóg špecializovaného oddielu zabezpečuje zaobchádzanie v skupine,
do ktorej je umiestnených spravidla 20 odsúdených.
Výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia
§ 10
Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni
do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia. Zaobchádzanie s odsúdenými v ústave
s minimálnym stupňom stráženia sa organizuje spravidla formou komunitného systému
a samosprávy odsúdených.
§ 11
(1)
Kde sa v tejto vyhláške hovorí o otvorenom oddelení, rozumie sa tým diferenciačná
skupina „A“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
(2)
Do otvoreného oddelenia možno odsúdeného za prečin umiestniť ihneď po pobyte v nástupnom
oddiele na základe odporúčania uvedeného v závere psychologického vyšetrenia, ak umiestnenie
do tohto oddelenia je odôvodnené súčasným stavom osobnosti odsúdeného, alebo aj za
ostatné trestné činy, ak nastúpil sám do výkonu trestu a komisia takéto umiestnenie
navrhne.
(3)
Po vykonaní časti trestu v diferenciačnej skupine „B“ možno odsúdeného umiestniť
do otvoreného oddelenia na základe návrhu pedagóga spracovaného pri určení programu
zaobchádzania alebo pri hodnotení programu zaobchádzania; ak je to potrebné, vykoná
psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného pred predložením návrhu na jeho umiestnenie
do otvoreného oddelenia psychológ v ústave.
(4)
Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného najskôr po vykonaní šiestich mesiacov
trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia po jeho preradení z vyššieho stupňa
stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise.5)
(5)
Do otvoreného oddelenia nemožno umiestniť odsúdeného, ak
a)
ani opakované psychologické vyšetrenie vykonané psychológom v ústave nezmení záver
psychologického vyšetrenia, ktoré takéto umiestnenie neodporúčalo,
b)
súd nariadil ochranné liečenie uvedené v § 80 ods. 3 ústavným spôsobom a to ešte nebolo vykonané; pred umiestnením odsúdeného do otvoreného
oddelenia po absolvovaní ochranného liečenia ústavným spôsobom sa vyžaduje stanovisko
psychiatra,
c)
utiekol z výkonu väzby alebo výkonu trestu,
d)
opakovane závažným spôsobom porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo vo výkone
trestu a ostatný disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený.
§ 12
(1)
Vedúci otvoreného oddelenia predloží komisii návrh na určenie ďalšieho umiestnenia
odsúdeného, ak
a)
odsúdený neplní určený program zaobchádzania alebo závažným spôsobom porušil ústavný
poriadok,
b)
začne sa voči odsúdenému trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho
trestu,
c)
je na to dôvod uvedený v § 8 ods. 5 písm. b) zákona.
(2)
Komisia navrhne ďalšie umiestnenie odsúdeného v uzavretom ústave alebo zotrvanie
v otvorenom oddelení najneskôr do troch pracovných dní od predloženia návrhu podľa
odseku 1.
(3)
Návrh komisie podľa odseku 2 schvaľuje riaditeľ ústavu. Odsúdený sa do schválenia
návrhu ubytuje oddelene od ostatných odsúdených umiestnených v otvorenom oddelení.
Počas oddeleného ubytovania sa odsúdený v cele uzamyká a neuplatňujú sa u neho zmiernenia
podľa § 76 ods. 2 zákona. Ak v otvorenom oddelení nie sú vytvorené podmienky na oddelené ubytovanie, odsúdený
sa do schválenia návrhu ubytuje v uzavretom ústave, pričom oddiel, do ktorého bude
umiestnený, sa určí primerane podľa dôvodu uvedeného v odseku 1.
§ 13
(1)
Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia možno umiestniť
odsúdeného, ak
a)
aktívne spolupracuje pri plnení programu zaobchádzania a má kritický postoj k svojej
trestnej činnosti,
b)
bol súdom preradený na ďalší výkon trestu z ústavu so stredným stupňom stráženia;
taký odsúdený sa umiestni do oddielu s diferenciačnou skupinou „B“ priamo po pobyte
v nástupnom oddiele,
c)
dlhodobo plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C“ a jeho zaradenie
je prospešné na prehĺbenie plnenia účelu výkonu trestu.
(2)
V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného,
b)
vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom
čase,
c)
odsúdeného možno zaradiť do práce na nestrážené pracovisko mimo ústavu,
d)
odsúdený sa ubytuje v izbe.
§ 14
(1)
Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni
odsúdený, ak
a)
neplní program zaobchádzania,
b)
opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,
c)
to odporúča záver psychologického vyšetrenia.
(2)
V diferenciačnej skupine „C“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na dôsledné dodržiavanie povinností a zabezpečenie základných
práv,
b)
odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko
mimo ústavu,
c)
dôraz sa kladie na režim, osvojovanie si pracovných návykov, zručností a zmenu hodnotovej
orientácie a postojov,
d)
o účasti na vzdelávacích aktivitách, osvetových aktivitách a aktivitách vo voľnom
čase rozhoduje pedagóg podľa plnenia programu zaobchádzania,
e)
odsúdeného možno ubytovať v cele alebo v izbe.
Výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia
§ 15
Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni
do uzavretého ústavu, ak sa ďalej neustanovuje inak. Oddiel odsúdených s diferenciačnou
skupinou „A“, ktorý sa nachádza v stráženom objekte ústavu, je oddelený od ubytovacích
priestorov ostatných diferenciačných skupín. Zaobchádzanie s odsúdeným sa spravidla
organizuje formou režimu a zaraďovania do práce; v odôvodnených prípadoch možno uplatňovať
aj formu komunitného systému a samosprávy odsúdených.
§ 16
(1)
Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno umiestniť
odsúdeného
a)
po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania zo záveru psychologického vyšetrenia,
ak spĺňa aj trestnoprávne a bezpečnostné kritériá a ak tomu nebránia iné vážne dôvody,
b)
na základe návrhu pedagóga podľa § 9 ods. 6 alebo na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2.
(2)
Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno umiestniť
odsúdeného, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, až po vykonaní tretiny trestu
v ústave so stredným stupňom stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené
v osobitnom predpise.5)
(3)
V diferenciačnej skupine „A“ v ústave so stredným stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu výkonu trestu na osobnosť
odsúdeného,
b)
vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom
čase,
c)
odsúdený sa zaraďuje spravidla na nestrážené pracovisko mimo ústavu,
d)
odsúdený sa ubytuje v izbe.
(4)
Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave so stredným stupňom
stráženia sa môžu zmierniť obmedzenia výkonu trestu takto:
a)
ubytovňa sa počas dňa neuzamyká,
b)
odsúdený je zaradený do práce spravidla na nestráženom pracovisku mimo ústavu,
c)
na určenom priestranstve môže vykonávať záujmovú činnosť a športovú činnosť a možno
mu povoliť voľný pohyb mimo ubytovne alebo oddielu, ak je situovaný v stráženom objekte
ústavu.
§ 17
(1)
Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia možno umiestniť
odsúdeného, ak
a)
prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti,
b)
bol súdom preradený do ďalšieho výkonu trestu z ústavu s maximálnym stupňom stráženia,
c)
plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C“.
(2)
V diferenciačnej skupine „B“ v ústave so stredným stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného,
b)
odsúdeného možno zaradiť do práce na strážené pracovisko alebo na nestrážené pracovisko
mimo ústavu,
c)
vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo
voľnom čase,
d)
odsúdeného možno ubytovať v izbe alebo cele.
§ 18
(1)
Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia sa umiestni
odsúdený, ak
a)
neplní program zaobchádzania,
b)
opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,
c)
to odporúča záver psychologického vyšetrenia,
d)
bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
(2)
V diferenciačnej skupine „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku a disciplíny,
b)
odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo
ústavu,
c)
na aktivitách organizovaných pre celý ústav sa odsúdený zúčastňuje len so súhlasom
pedagóga,
d)
odsúdený sa spravidla ubytuje v cele,
e)
návštevy sa vykonávajú spravidla bez priameho kontaktu.
Výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia
§ 19
Odsúdený zaradený na výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni
do uzavretého ústavu. Zaobchádzanie s odsúdeným v ústave s maximálnym stupňom stráženia
sa organizuje formou dodržiavania ústavného poriadku a zaraďovania do práce; v odôvodnených
prípadoch možno uplatňovať aj formu komunitného systému.
§ 20
(1)
Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť
odsúdeného
a)
po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania zo záveru psychologického vyšetrenia,
ak tomu nebránia bezpečnostné dôvody,
b)
na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej
činnosti.
(2)
Na základe hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej
činnosti, možno po vykonaní piatich rokov uloženého trestu v diferenciačnej skupine
„B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia umiestniť do diferenciačnej skupiny „A“
aj odsúdeného na doživotný trest.
(3)
Do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť
odsúdeného, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, až po vykonaní tretiny trestu
v ústave s maximálnym stupňom stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené
v osobitnom predpise.5)
(4)
V diferenciačnej skupine „A“ v ústave s maximálnom stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone
trestu na osobnosť odsúdeného,
b)
dôraz sa kladie na rozvoj pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného a odstraňovanie
subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,
c)
vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo
voľnom čase,
d)
odsúdený sa ubytuje v cele.
(5)
Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A“ v ústave s maximálnym stupňom
stráženia možno zmierniť obmedzenia výkonu trestu tým, že
a)
cela sa počas dňa neuzamyká,
b)
návšteva sa vykonáva priamym kontaktom,
c)
odsúdený môže byť výnimočne zaradený do práce na strážené pracovisko mimo ústavu.
§ 21
(1)
Do diferenciačnej skupiny „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia možno umiestniť
odsúdeného, ak plní program zaobchádzania a prejavuje kritický postoj k spáchanej
trestnej činnosti.
(2)
Na základe odporúčania zo záveru opakovaného psychologického vyšetrenia a na základe
hodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 2, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej
činnosti, možno po vykonaní 15 rokov uloženého trestu umiestniť do diferenciačnej
skupiny „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia aj odsúdeného na doživotný trest;
to neplatí, ak odsúdený vykonáva trest, pri ktorom súd rozhodol, že podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné.
(3)
V diferenciačnej skupine „B“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone
trestu na osobnosť odsúdeného,
b)
dôraz sa kladie na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,
c)
odsúdený sa zaradí do práce na pracovisko v ústave,
d)
vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo
voľnom čase,
e)
odsúdený sa ubytuje v cele.
§ 22
(1)
Do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni
odsúdený, ak
a)
neplní program zaobchádzania,
b)
opakovane sa dopustil počas výkonu väzby alebo výkonu trestu disciplinárneho previnenia,
c)
to odporúča záver psychologického vyšetrenia,
d)
bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia.
(2)
V diferenciačnej skupine „C“ v ústave s maximálnym stupňom stráženia
a)
zaobchádzanie je zamerané najmä na režimové ovplyvňovanie a dôsledné dodržiavanie
ústavného poriadku,
b)
odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko v ústave alebo v celách,
c)
do aktivít organizovaných pre celý ústav sa odsúdený spravidla nezaraďuje,
d)
odsúdený je ubytovaný a uzamykaný v cele a mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom
príslušníka zboru.
DRUHÁ HLAVA
PROGRAM ZAOBCHÁDZANIA
Program zaobchádzania
§ 23
(1)
Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele,
vypracuje program zaobchádzania a poskytne odsúdenému ponuku aktivít, ktoré sa v ústave
organizujú. Odsúdený môže pri zostavovaní programu zaobchádzania spolupracovať tak,
že sám navrhne aktivity, o ktoré má záujem. Na účely stanovenia programu zaobchádzania
odsúdenému a hodnotenia jeho plnenia je príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnený
spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného, najmä vo vzťahu k
plneniu povinností stanovených v § 39 zákona.
(2)
Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného
do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou
programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej skupiny, komisia navrhne riaditeľovi
ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny.
(3)
Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na
a)
závery a odporúčania psychologického vyšetrenia,
b)
príčiny a motív spáchania trestného činu,
c)
poznatky získané počas výkonu väzby,
d)
dĺžku trestu,
e)
správanie odsúdeného,
f)
možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych
a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a
ďalšie poznatky o odsúdenom.
(4)
Program zaobchádzania obsahuje
a)
edukáciu,
b)
aktivity vo voľnom čase,
c)
zaraďovanie do práce,
d)
vzťahy s vonkajším prostredím,
e)
iné metódy a postupy zaobchádzania.
§ 24
Obsahom programu zaobchádzania v časti
a)
edukácia je súhrn činností pedagogického a psychologického pôsobenia na odsúdeného
zameraných na vzdelávanie, resocializáciu a odstraňovanie subjektívnych príčin páchania
trestnej činnosti s cieľom formovať primerané správanie a hodnotovú orientáciu odsúdeného
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
b)
aktivity vo voľnom čase je súhrn činností, ktoré umožňujú uspokojovať potreby a záujmy
odsúdeného s cieľom vytvárať a posilňovať spoločensky akceptovateľnú hodnotovú orientáciu,
vôľové vlastnosti, vzťah k okoliu a vedú odsúdeného k sebarealizácii a zmysluplnému
tráveniu voľného času,
c)
zaraďovanie do práce je súhrn činností podľa § 42 až 49 zákona,
d)
vzťahy s vonkajším prostredím je súhrn činností, ktorých cieľom je udržanie, posilňovanie
alebo vytváranie sociálnych kontaktov odsúdeného s vonkajším svetom prostriedkami
a metódami sociálnej práce, vyhľadávanie kontaktov s inštitúciami zabezpečujúcimi
postpenitenciárnu starostlivosť s cieľom plynulého prechodu do občianskeho života,
cielené rozvíjanie komunikačných zručností, ktoré sú potrebné v otvorenej spoločnosti,
e)
iné metódy a postupy zaobchádzania je súhrn špeciálnopedagogických, psychologických,
liečebných a rehabilitačných činností, ktoré môže uplatňovať len príslušník zboru,
zamestnanec zboru alebo iný odborník s príslušnou odbornou kvalifikáciou.
§ 25
(1)
Odsúdenému so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov sa určia krátkodobé ciele
zaobchádzania; dôraz pri zaobchádzaní sa kladie na nácvik sociálnych zručností, na
pracovné uplatnenie a udržanie kontaktu s blízkymi osobami. Pre ostatných odsúdených
sa vypracuje základný program zaobchádzania, rozšírený program zaobchádzania alebo
program zaobchádzania vo výkone trestu v špecializovaných oddieloch.
(2)
V oddiele s diferenciačnými skupinami „A“ a „B“ sa odsúdenému určí rozšírený program
zaobchádzania, pričom
a)
odsúdený sa zúčastňuje na organizácii a činnosti oddielu, ak táto vyhláška neustanovuje
inak,
b)
zaobchádzanie je zamerané najmä na posilňovanie osobnostných vlastností, nácvik sociálnych
zručností a stratégií zameraných na primerané zvládanie a odbúravanie stresu pri náročných
životných situáciách, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia, akceptovanie spoločenských
noriem a spoločensky prijateľnú hodnotovú orientáciu, podporovanie sebarealizácie,
vytváranie zdravého sebavedomia a pracovných návykov a zručností,
c)
odsúdený má možnosť rozvíjať a rozširovať okruh svojich záujmov, zúčastňovať sa na
osvetových, kultúrnych, náboženských, vzdelávacích a športových aktivitách.
(3)
V oddiele s diferenciačnou skupinou „C“ sa odsúdenému určí základný program zaobchádzania,
pričom
a)
odsúdený sa nezúčastňuje na organizácii činnosti oddielu,
b)
zaobchádzanie je zamerané najmä na dodržiavanie režimu, vytváranie pracovných návykov
a zručností,
c)
ponuka aktivít vo voľnom čase je obmedzená a o účasti odsúdeného na nich rozhoduje
pedagóg.
(4)
Odsúdený oboznámenie sa s určeným programom zaobchádzania potvrdí svojím podpisom.
§ 26
Plnenie programu zaobchádzania
(1)
Plnenie programu zaobchádzania hodnotí pedagóg najmenej raz za šesť mesiacov, ak
odseky 2 až 6 neustanovujú inak.
(2)
Komplexné hodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vypracuje vždy pred
a)
zmenou diferenciačnej skupiny,
b)
prvým udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu,
c)
umiestnením do špecializovaného oddielu alebo umiestnením do diferenciačnej skupiny
zo špecializovaného oddielu, ak dôvody umiestnenia pominuli,
d)
vypracovaním hodnotenia na účely rozhodovania o
1.
podmienečnom prepustení,
2.
zmene spôsobu výkonu trestu,
3.
udelení milosti,
4.
upustení od výkonu zvyšku trestu alebo
5.
určení spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov.
(3)
Nový program zaobchádzania sa vypracuje pri zmene stupňa stráženia, umiestnení odsúdeného
do oddielu špecializovaného zaobchádzania a do oddielu s bezpečnostným režimom. Pri
zmene diferenciačnej skupiny a trvalom premiestnení odsúdeného do iného ústavu v tom
istom stupni stráženia sa program zaobchádzania aktualizuje podľa potreby.
(4)
Zmenu programu zaobchádzania, najmä pri krízových stavoch odsúdeného alebo výrazných
zmenách správania prerokuje pedagóg podľa potreby so psychológom, sociálnym pracovníkom
a s lekárom v ústave.
(5)
U odsúdeného s dĺžkou trestu nad päť rokov sa vypracuje hodnotenie plnenia programu
zaobchádzania najmenej raz za 12 mesiacov.
(6)
Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu pedagóg vyhodnotí priebeh plnenia programu
zaobchádzania; ak je zabezpečená postpenitenciárna starostlivosť, odporučí ďalšie
resocializačné aktivity a v určených prípadoch aj liečebné aktivity.
(7)
Za koordináciu a hodnotenie plnenia programu zaobchádzania zodpovedá pedagóg oddielu,
v ktorom je odsúdený umiestnený.
§ 27
Sociálna práca
(1)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňujú aj metódy sociálnej práce.
(2)
Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov
alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z
výkonu trestu. Sociálnu prácu vykonáva sociálny pracovník v súčinnosti najmä s príslušníkmi
zboru; pritom využíva možnosti spolupráce s orgánmi a organizáciami, ktoré sa môžu
podieľať na riešení sociálnych problémov odsúdeného.
(3)
Pri riešení sociálneho problému poskytuje sociálny pracovník odsúdenému pomoc spravidla
formou poradenskej činnosti, metód a postupov sociálnej práce, najmä nácviku sociálnych
zručností zameraných na podporu prosociálneho správania, zmenu postojov a konania
odsúdeného.
§ 28
Poradný zbor
(1)
Poradný zbor zriadený podľa § 17 zákona je poradný orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva otázky súvisiace s výkonom trestu
a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými,
o čom sa vyhotoví záznam.
(2)
Poradný zbor sa zaoberá koncepčnými, metodickými a aktuálnymi otázkami väzenskej
teórie a praxe; poznatky a odporúčania predkladá riaditeľovi ústavu a generálnemu
riaditeľovi na jeho žiadosť.
TRETIA HLAVA
ZABEZPEČENIE PRÁV
§ 29
Ubytovanie
(1)
Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A“ a „B“ sa povolí primeraná estetická úprava
ubytovacích priestorov. O spôsobe úpravy cely, izby, lôžka a priestorov na uloženie
osobných vecí odsúdeného rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.
(2)
Ubytovacia plocha cely alebo izby sa určí z celkovej plochy cely alebo izby po odpočítaní
plochy, ktorú zaberá
a)
hygienická bunka umiestnená v cele alebo izbe,
b)
stavebne oddelené WC umiestnené v cele alebo izbe,
c)
plocha, nad ktorou je svetlá výška cely alebo izby menšia ako 1 300 mm,
d)
plocha zabratá zabudovaným nábytkom,
e)
plocha okenných a dverných ústupkov.
(3)
Do ubytovacej plochy cely alebo izby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak
sú súčasne najmenej 1 200 mm široké, 300 mm hlboké a 2 000 mm vysoké od podlahy.
(4)
Generálny riaditeľ určí celkovú ubytovaciu kapacitu ústavu.
(5)
O dočasnom znížení ubytovacej plochy podľa § 18 ods. 1 zákona môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Rozhodnutie riaditeľa ústavu o dočasnom znížení ubytovacej
plochy platí najviac šesť mesiacov; v prípade trvania dôvodov môže riaditeľ ústavu
o dočasnom znížení ubytovacej plochy rozhodnúť aj opakovane.
§ 30
Stravovanie
(1)
Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom
stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných
stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu
dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Ak z prevádzkových dôvodov alebo dôvodu zaradenia
odsúdeného do práce nemožno dodržať časový odstup medzi vydávaním hlavných jedál podľa
§ 19 zákona, ústav zabezpečuje výdaj desiatej alebo olovrantu.
(2)
Stravnou dávkou sa rozumie určené množstvo stravy, ktoré sa odsúdenému poskytuje
na základe odporúčaných výživových dávok podľa veku, zdravotného stavu, zaradenia
do práce a osobitostí vyplývajúcich z požiadaviek kultúrnych a náboženských tradícií.
(3)
Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych
postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských
tradícií určí spravidla asistent výživy. Peňažné limity na prípravu stravy vyjadrujú
priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú priemernej
úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania vo
väzenskej kuchyni.
(4)
O priznaní, druhu, zmene a zrušení liečebnej výživy rozhoduje lekár.
(5)
Odsúdený umiestnený v minimálnom stupni stráženia v diferenciačnej skupine „A“ si
môže z nakúpených surovín alebo zo surovín doručených v balíku podľa § 50 ods. 3 písm. d) zákona pripraviť tepelnou úpravou jednoduché jedlo; ak to podmienky v ústave umožňujú, riaditeľ
môže povoliť prípravu jedla takým spôsobom aj ostatným odsúdeným.
(6)
Hygienickú neškodnosť, kvalitu stravy a hygienické podmienky jej prípravy a výdaja
okrem prípravy podľa odseku 5 kontroluje lekár alebo iný zdravotnícky pracovník.
(7)
Odsúdenému, ktorému nie je umožnená vlastná príprava kávy alebo čaju, sa najmenej
dvakrát denne poskytuje horúca voda na prípravu nápojov.
§ 31
Odievanie
(1)
Odsúdenému sa v súlade s § 20 ods. 1 zákona poskytuje odev, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem. Ústavná
spodná bielizeň sa vymieňa raz za týždeň, ústavná posteľná bielizeň raz za dva týždne,
ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú podľa potreby.
(2)
Pracovný odev odsúdeného je označený viditeľným spôsobom; to neplatí pre odsúdeného
v otvorenom oddelení.
(3)
Ak bolo odsúdenému podľa § 20 ods. 3 zákona povolené používať vlastný odev a obuv, musí mať zabezpečenú obmenu spodnej bielizne
raz za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne
na vlastné náklady. Kontrolu prinesených súčastí odevu určených na obmenu vykonáva
príslušník zboru v prítomnosti osoby, ktorá ich priniesla, o čom urobí záznam. Jednotlivé
časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené
názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo v rozpore s § 40 písm. i) zákona.
(4)
Ak odsúdený o to požiada, ústav môže zabezpečiť vypranie vlastného odevu a bielizne
na náklady odsúdeného.
(5)
Podmienky používania odevu a obuvi určí riaditeľ ústavu.
§ 32
Nosenie preukazu odsúdeného
Preukaz odsúdeného sa má nosiť odsúdeným vždy, keď sa nachádza mimo izby alebo cely;
jeho stratu ihneď nahlási príslušníkovi zboru.
§ 33
Spánok a osobné voľno
(1)
Počas nočného pokoja sa odsúdený zdržiava na svojom lôžku a nevykonáva žiadne činnosti,
ktoré by mohli rušiť ostatných odsúdených, najmä nezapína osvetlenie cely alebo izby,
nehrá kartové ani iné hry, nepoužíva hlasito rádioprijímač a nesleduje televízne vysielanie.
(2)
Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny
môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou,
ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Odsúdený môže využívať väzenskú knižnicu
(ďalej len „knižnica“), priestory určené na kultúrne, športové a záujmové činnosti,
venovať sa sebavzdelávaniu, uspokojovaniu duchovných potrieb alebo odpočívať.
§ 34
Osobná hygiena
(1)
Ústav vytvára podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, najmä aby sa mohli
denne umývať a pravidelne holiť.
(2)
Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie,
ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou; ustanovenie § 22 ods. 3 zákona tým nie je dotknuté. Dohľad pri sprchovaní vykonáva príslušník zboru rovnakého pohlavia.
(3)
Odsúdený je podľa potreby bezplatne strihaný, vlasy a fúzy si odsúdený musí udržiavať
čisté.
(4)
Ak odsúdený nemá pri nástupe do výkonu trestu potreby osobnej hygieny, vydajú sa
mu ihneď po nástupe. Ústav vydá odsúdenému základné potreby osobnej hygieny podľa
potreby a určených noriem a ďalšie potreby osobnej hygieny v súlade s § 22 ods. 2 zákona podľa potreby a určených noriem na základe písomnej žiadosti odsúdeného. Náklady
ústavu na poskytnutie ďalších potrieb osobnej hygieny sa zaevidujú na konto odsúdeného
debetom.
§ 35
Veci osobnej potreby
(1)
Na uloženie vecí osobnej potreby sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka.
Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich osobných vecí.
Náhradné kľúče od skrinky sú uložené v kancelárii pedagóga príslušného oddielu tak,
aby bolo vylúčené ich zneužitie.
(2)
Podmienky a spôsob používania elektrických spotrebičov určuje riaditeľ ústavu.
§ 36
Návštevy
(1)
Návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu
alebo ním určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Návšteva
sa vykonáva v určenom priestore ústavu.
(2)
Pred začiatkom a po skončení návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného osobou
rovnakého pohlavia.
(3)
Za priebeh návštev zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou v súlade s § 24 zákona poučí odsúdeného a návštevníkov o zásadách správania pri návšteve uvedených v prílohe, odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu predčasne preruší alebo ukončí, ak nastanú
dôvody podľa § 24 ods. 6 zákona.
(4)
Návšteva poverených zástupcov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, právnických
osôb, fyzických osôb, záujmových združení občanov, cirkví, náboženských spoločností,
nadácií a charitatívnych organizácií vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania
sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1 zákona.
(5)
Návšteva počas výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu v
mimopracovnom čase, disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu
a disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby sa vykoná bez priameho kontaktu;
v prípade návštevy odsúdeného osobou mladšou ako 15 rokov môže riaditeľ ústavu povoliť
návštevu priamym kontaktom.
(6)
Pre návštevníkov je zriadená čakáreň a kútik pre matky s deťmi. V čakárni je k dispozícii
zákon, táto vyhláška a ústavný poriadok.
(7)
Osoba mladšia ako 15 rokov sa môže zúčastniť na návšteve len v sprievode plnoletej
osoby.
(8)
Vykonanie návštevy, jej prerušenie alebo predčasné ukončenie podľa § 24 ods. 6 zákona sa eviduje.
§ 37
Korešpondencia
(1)
Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené
na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v
pracovných dňoch. Korešpondencia musí mať úplnú adresu a nalepenú platnú poštovú známku;6) inak sa vráti odsúdenému.
(2)
Došlá korešpondencia sa po nahliadnutí bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému
okrem korešpondencie,
a)
ktorá obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec,
b)
v inom ako štátnom jazyku.
(3)
Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí
sa jej preklad. Na účely vyhotovenia prekladu korešpondenciu nemožno zadržať dlhšie
ako na tri pracovné dni; ak vyhotovenie prekladu trvá dlhšie, zabezpečí sa fotokópia
písomnej správy a originál sa bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému alebo zašle
adresátovi.
(4)
Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka alebo poistená zásielka
sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie
odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25 ods. 3 zákona.
(5)
Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom
možnostiam jej uloženia v skrinke. Ak množstvo korešpondencie, ktorú má odsúdený pri
sebe, prevyšuje možnosti jej uloženia v skrinke, odsúdený korešpondenciu na vlastné
náklady odošle na ním určenú adresu, zničí ju, alebo ak o to požiada, ústav zabezpečí
uloženie korešpondencie do jeho osobných vecí.
§ 38
Prijímanie balíkov
(1)
Povolenie na prijatie balíka podľa § 20 ods. 4, § 26, § 33 ods. 2 a § 50 ods. 3 písm. d) zákona (ďalej len „balík“) zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej
ho žiada zaslať na riadne vyplnenom predpísanom tlačive, opatrenom odtlačkom pečiatky
ústavu a podpisom oprávneného príslušníka, ktorý tlačivo vyplnil.
(2)
Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania. Na predpísanom
tlačive sa vyznačuje dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka.
Pre časovú platnosť povolenia na prijatie balíka je rozhodujúci dátum jeho podania
odosielateľom na poštovú prepravu.
(3)
Ústav neprevezme od poštového podniku6a) balík, ak
a)
je doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale,
b)
platnosť povolenia na prijatie balíka uplynula pred dátumom jeho podania odosielateľom
na poštovú prepravu,
c)
má poškodený obal,
d)
presahuje maximálnu povolenú hmotnosť podľa § 26 ods. 1 a § 50 ods. 3 písm. d) zákona.
(4)
Dôvod odmietnutia prevzatia balíka podľa odseku 3 ústav uvedie na dodacom doklade
poštového podniku.
(5)
V záujme zaistenia bezpečnosti a predchádzania prieniku drog do ústavu sa vykoná
kontrola balíka na prítomnosť drog a výbušných systémov a zaistí sa časť obsahu balíka,
ktorá nie je v súlade so zákonom.
(6)
Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný.
Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane
neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Osobitne sa evidujú
nevydané veci.
§ 39
Používanie telefónu
(1)
Pre odsúdených sa umiestňuje na určenom mieste v ústave telefónne zariadenie.
(2)
Žiadosť o používanie telefónneho zariadenia v ústave odsúdený predloží určenému príslušníkovi
zboru na predpísanom tlačive. Podmienky používania telefónneho zariadenia určí riaditeľ
ústavu.
(3)
Ak chce odsúdený telefonovať s obhajcom podľa § 27 ods. 2 zákona, v žiadosti o používanie telefónneho zariadenia odsúdený uvedie označenie trestnej
veci, v ktorej žiada telefonovať s obhajcom.
(4)
Odsúdenému, ktorý nepretelefonuje počet minút stanovených zákonom, sa tieto do ďalšieho
telefonovania neprenášajú.
(5)
Ústav nesprostredkúva telefonické hovory adresované odsúdenému do ústavu.
(6)
Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonický hovor medzi odsúdenými
navzájom a medzi odsúdenými a obvinenými, ak ide o blízke osoby a ak to technické
podmienky ústavu umožňujú. Náklady telefonického hovoru znáša volajúci odsúdený alebo
obvinený.
(7)
Odsúdený pri telefonovaní dodržiava zásady slušného správania a vystupovania voči
osobám, s ktorými telefonuje. Telefonovanie bude zrušené vždy, ak odsúdený nedodržiava
zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými telefonuje, alebo
poškodzuje telefónne zariadenie.
(8)
Ak sa kontrolou zistí, že preukaz odsúdeného na použitie telefónu používa iný odsúdený
ako ten, ktorému bol vydaný, telefonický hovor sa zruší. Neoprávnené použitie telefónneho
zariadenia je disciplinárnym previnením.
(9)
Kredit na telefonovanie si môže odsúdený kúpiť bezhotovostným platobným stykom prostredníctvom
telefónneho zariadenia v termínoch určených riaditeľom ústavu. Pri prepustení odsúdeného
na slobodu sa odsúdenému nevyčerpaný kredit na telefonovanie vráti.
§ 40
Nakladanie s peňažnými prostriedkami a iné finančné operácie
(1)
Ak táto vyhláška neustanovuje inak, odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky v poradí
podľa
po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(2)
Ak ústav neeviduje voči odsúdenému pohľadávku, vydá na základe písomnej žiadosti
odsúdeného ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného
vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktoré boli prevzaté a zaevidované
na konte odsúdeného, blízkej osobe alebo jeho advokátovi.
(3)
Do celkového čerpania peňažných prostriedkov odsúdeného sa nezahŕňa nákup liekov,
ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne, a úhrada nevyhnutných
nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
(4)
Rozdiel medzi výškou úhrady pohľadávky odsúdeného a celkovým čerpaním peňažných prostriedkov
sa prenáša do ďalšieho obdobia.
(5)
Odsúdený môže na základe písomnej žiadosti raz mesačne poukázať peňažné prostriedky
blízkej osobe alebo na úhradu nákladov, ktorých neuhradenie by odsúdenému spôsobilo
ujmu. Výdavky spojené s poukázaním peňažných prostriedkov znáša odsúdený.
(6)
Pohľadávky odsúdeného sa evidujú na základe právoplatného rozhodnutia súdu, exekučného
príkazu, nariadenia výkonu rozhodnutia, rozhodnutia týkajúceho sa výkonu väzby alebo
výkonu trestu a dohody podľa § 97k zákona.
(7)
Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky zo svojho konta podľa § 28 ods. 3 písm. e) zákona na
a)
úhradu pohľadávky,
b)
doplnenie predpokladanej sumy cestovného do miesta trvalého pobytu odsúdeného na
území Slovenskej republiky a stravného na jeden deň,
c)
nákup základných potrieb osobnej hygieny,
d)
nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
e)
výdavky spojené s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu,
f)
nákup primeraného odevu a obuvi pred prepustením z výkonu trestu,
g)
nákup základných potrieb na korešpondenciu,
h)
nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne,
a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
(8)
Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatí z pokladnice ústavu zostatok
peňažných prostriedkov na konte. Ak ústav pri prepustení odsúdeného nemá v pokladnici
k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov, vyplatí sa odsúdenému najmenej suma
podľa osobitného predpisu;10) zostávajúce peňažné prostriedky sa odsúdenému zašlú bez zbytočného odkladu na ním
uvedenú adresu alebo účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(9)
Ak ústav v čase prepustenia na slobodu eviduje voči odsúdenému neuhradenú pohľadávku
spojenú s výkonom väzby a výkonom trestu, odsúdený uhradí takú pohľadávku alebo jej
časť zo sumy peňažných prostriedkov vyššej, ako je suma podľa § 28 ods. 7 zákona.
§ 41
Nákup potravín a vecí osobnej potreby
Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby
zistí, že preukaz odsúdeného použil iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný, nakúpený
tovar sa nevydá. Neoprávnené použitie preukazu odsúdeného pri nákupe potravín a vecí
osobnej potreby je disciplinárnym previnením.
§ 42
Zdravotná starostlivosť
(1)
Ústav poskytne odsúdenému peňažný príspevok podľa § 31 ods. 2 zákona vo výške najnižšieho doplatku za liek, liečebnú a zdravotnícku pomôcku zaradenú v
zozname kategorizovaných liekov, liečebných a zdravotníckych pomôcok, ktoré majú porovnateľný
účel určenia a porovnateľné základné funkčné vlastnosti. Ak liek, liečebnú alebo zdravotnícku
pomôcku indikuje lekár v ústave alebo nemocnici, ústav poskytne odsúdenému peňažné
prostriedky na nákup liekov, liečebnej a zdravotníckej pomôcky vo výške určeného doplatku
za liek, liečebnú alebo zdravotnícku pomôcku.
(2)
Odsúdený potvrdí svojím podpisom súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov na úhradu
nákladov na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky a na úhradu nevyhnutných
nákladov poskytnutých za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Peňažný príspevok sa zaeviduje na konto odsúdeného debetom.
(3)
Lekár vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu11) predkladá riaditeľovi ústavu správu a odporúčanie týkajúce sa nedostatkov v hygienickej
starostlivosti.
(4)
Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na
lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii odsúdeného o začatí
hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky, vykoná lekárske
vyšetrenie a podľa potreby navrhne ďalšie opatrenia; ak je to účelné, riaditeľ ústavu
rozhodne o umiestnení odsúdeného do izby alebo cely samostatne podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona. Lekár kontroluje zdravotný stav odsúdeného najmenej raz za tri dni. Ak hladovka
trvá viac ako sedem dní od jej vyhlásenia, riaditeľ ústavu oznámi túto skutočnosť
prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
§ 43
Vychádzka
(1)
Účelom vychádzky je zabezpečiť odsúdenému denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny
oddych. Čas vychádzok sa určí v časovom rozvrhu dňa.
(2)
Vychádzkový priestor je primerane esteticky upravený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený
podľa stupňa stráženia, vybavený zariadením na sedenie a vykonávanie športových činností.
(3)
Na vychádzke odsúdený nosí odev a obuv primerané poveternostným podmienkam. Počas
vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave športovať.
§ 44
Vzdelávanie
(1)
Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva zo všeobecnovzdelávacej
výučby, kultúrnych a športových činností, sociálneho vzdelávania a bezplatného využívania
fondov knižnice. Vzdelávanie sa spravidla uskutočňuje formou modulárnej výučby, sociálneho
vzdelávania alebo umožnením účasti na diaľkových formách štúdia a v kurzoch.
(2)
Odsúdenému sa podľa individuálnych možností a schopností umožní
a)
dokončenie základnej školy,
b)
absolvovanie rekvalifikačného kurzu, kurzu na zvýšenie alebo rozšírenie kvalifikácie,
c)
zaučenie alebo vyučenie vo vybraných učebných odboroch,
d)
štúdium na strednej škole.
(3)
Štúdium podľa odseku 2 sa zohľadní v programe zaobchádzania. Porušenie povinnosti
účastníka vzdelávania sa považuje za neplnenie časti programu zaobchádzania.
(4)
Po umiestnení odsúdeného do diferenciačnej skupiny „C“ príslušného stupňa stráženia
riaditeľ ústavu môže navrhnúť príslušnej vzdelávacej organizácii vylúčenie odsúdeného
zo štúdia.
(5)
Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie po prepustení z výkonu trestu,
sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,12) ak to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa
skončí pred začiatkom školského roka; ak je to účelné, odsúdenému, ktorý vykonáva
trest v diferenciačnej skupine „A“, okrem ústavu s maximálnym stupňom stráženia, možno
povoliť vykonanie prijímacieho konania aj v prípade, ak sa výkon trestu neskončí pred
začiatkom školského roka.
(6)
Ústav uskutočňuje vzdelávanie odsúdených na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou
vzdelávacou organizáciou za podmienok ustanovených osobitným predpisom.13)
(7)
Záujmové združenia občanov, cirkvi, náboženské spoločnosti a iné organizácie pôsobiace
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa môžu za podmienok uvedených
v odseku 6 podieľať na organizačnom, finančnom a materiálnom zabezpečení vzdelávania
odsúdených; pritom sa riadia zákonom a touto vyhláškou.
(8)
Aktivity podľa § 66 ods. 1 zákona môžu subjekty uvedené v odseku 7 vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na
základe stanoviska vedúceho oddelenia schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje
najmä zameranie aktivít a podmienky jeho realizácie.
(9)
Podľa odseku 8 sa postupuje aj pri zámere projektu, na základe ktorého sa budú čerpať
finančné prostriedky z fondov Európskej únie, z programov štátnej podpory Slovenskej
republiky alebo z iných grantových zdrojov.
(10)
Ak zástupca subjektu uvedeného v odseku 7 realizujúceho projekt koná spôsobom ohrozujúcim
účel výkonu trestu alebo poruší podmienky uvedené v projekte, ústav navrhne subjektu
ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo môže ukončiť so subjektom spoluprácu.
Kultúrno-osvetová činnosť
§ 45
(1)
Kultúrno-osvetová činnosť, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa
najmä
a)
osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia, finančnej gramotnosti a sociálnych
zručností odsúdeného, rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry,
vedy a iných oblastí s cieľom sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania,
medziľudské vzťahy a úctu k životu a spoločnosti,
b)
záujmovú a športovú činnosť odsúdených,
c)
kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia odsúdených,
d)
ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.
(2)
Obsah kultúrno-osvetovej činnosti s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových
činností pre diferenciačné skupiny. Kultúrno-osvetová činnosť sa vykonáva v čase určenom
časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdeného. O účasti na jednotlivých
akciách kultúrno-osvetovej činnosti môže rozhodnúť určený príslušník zboru.
(3)
Na osvetových podujatiach pre odsúdených z právnej, zdravotníckej a z iných oblastí
spolupôsobia odborní zamestnanci ústavu, prokurátori, prípadne iné kvalifikované osoby.
Ak je to účelné, môžu sa na uskutočňovaní osvetových aktivít podieľať aj záujmové
združenia občanov, cirkvi a náboženské spoločnosti alebo iné organizácie pôsobiace
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4)
Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých
pracovníkov. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného
s potrebnou odbornou spôsobilosťou.
(5)
Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské
hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.
(6)
Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval
vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku
sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval
blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená
vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať
aj rôzne predmety prezentujúce ústav a zbor.
(7)
Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným
vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu
tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových
aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise
nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať nepokoje medzi odsúdenými,
urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených
alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.
(8)
Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali
a vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne relácie na videookruhoch
v ústave.
(9)
Zoznam vecí, ktoré možno prijať na záujmovú a športovú činnosť, určí pedagóg v povolení
na prijatie balíka, ktoré zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe,
od ktorej ho žiada zaslať.
(10)
Škola, školské zariadenie alebo iná registrovaná organizácia na základe dohody s
ústavom o spolupráci môže veci určené na vzdelávanie, na záujmovú činnosť a športovú
činnosť doručiť odsúdenému aj individuálnou donáškou do ústavu.
§ 46
(1)
V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica
sa podľa potreby zriaďuje tiež v otvorenom oddelení.
(2)
Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným
poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom katalógu
titulov kníh, ktorý je každému odsúdenému dostupný. Všeobecne záväzné právne predpisy
uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa sprístupňujú odsúdeným spravidla
v čitárni knižnice.
(3)
Ústavu možno knihy darovať na základe písomne uzatvorenej darovacej zmluvy; pred
uzatvorením zmluvy sa predloží darcom ústavu zoznam titulov kníh, ktoré majú byť predmetom
daru. Darovacia zmluva sa uzatvára podľa aktuálnych potrieb knižnice, tematickej vhodnosti
a možnosti uloženia darovaných kníh.
§ 47
(1)
Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom
ústavu alebo z rádioprijímača ústavu, alebo vlastného rádioprijímača. Sledovanie televízneho
vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z vlastného televízneho
prijímača. Riaditeľ ústavu rozhodne, či odsúdený môže používať vlastný televízny prijímač
s batériovým napájaním alebo napájaním na elektrickú sieť.
(2)
Odsúdený hradí náklady na spotrebu elektrickej energie podľa odseku 1 kalendárny
mesiac vopred; riaditeľ ústavu určí paušálny poplatok podľa priemernej mesačnej spotreby
energie vypočítanej na základe technických údajov spotrebiča.
(3)
Odsúdený, ktorý bol počas kalendárneho mesiaca premiestnený do iného ústavu a v pôvodnom
ústave uhradil preddavok na úhradu nákladov, môže po schválení používania elektrického
spotrebiča riaditeľom ústavu, do ktorého bol premiestnený, používať elektrický spotrebič
v kalendárnom mesiaci bez ďalšej úhrady.
(4)
Maximálne rozmery rádioprijímača a televízneho prijímača a počet prijímačov v cele
alebo izbe určí riaditeľ ústavu podľa priestorových možností a technických možností;
uhlopriečka televízneho prijímača nesmie presiahnuť 58 cm (23 palcov).
Ochrana práv a styk s advokátom a inou osobou
§ 48
(1)
V ústave sa na bežne dostupnom mieste pre odsúdených umiestňuje uzamykateľná schránka
na ich žiadosti, podnety alebo sťažnosti určené prokurátorovi podľa § 59 zákona; schránka musí byť zabezpečená tak, aby ju nemohla otvoriť nepovolaná osoba. Schránku
vyberá prokurátor v čase, keď vykonáva dozor alebo kontrolu v ústave.
(2)
Sťažnosti a žiadosti určené štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa § 97 ods. 1 zákona a medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám podľa § 36 ods. 1 zákona podáva odsúdený v zalepenej obálke označenej úplnou adresou adresáta a s nalepenou
poštovou známkou príslušnej nominálnej hodnoty.
(3)
Medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 2 sú najmä
a)
Výbor pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
b)
Rada OSN pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
c)
Úrad komisára pre ľudské práva,
d)
Výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,
e)
Výbor Organizácie Spojených národov proti mučeniu,
f)
Komisia Organizácie Spojených národov pre postavenie žien,
g)
Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii Spojených národov,
h)
Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudská práva (UNHCHR),
i)
Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),
j)
Európsky súd pre ľudské práva,
k)
Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania,
alebo trestania (CPT),
l)
Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,
m)
Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie
a ľudské práva,
n)
Amnesty International,
o)
Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),
p)
Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,
r)
Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),
s)
Medzinárodná rómska únia,
t)
Medzinárodný výbor Červeného kríža.
(4)
O rozhovor s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a 97 zákona môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej
osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň.
§ 49
(1)
V ústave sa určí osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou
osobou podľa § 38 zákona. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi návštevu odsúdeného vopred, návšteva sa uskutoční
v mimopracovnom čase odsúdeného.
(2)
Ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať
písomným plnomocenstvom na zastupovanie.
§ 50
Ak odsúdený požiada o rozhovor s riaditeľom ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr
do siedmich kalendárnych dní, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť
prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov uvedených v žiadosti o rozhovor. Ak
riaditeľ ústavu nie je prítomný, žiadosť odsúdeného posudzuje alebo rozhovor s ním
vykoná určený príslušník zboru.
§ 51
Riaditeľ ústavu bezodkladne preskúma každú informáciu týkajúcu sa porušenia práva
odsúdeného a podľa potreby prijme opatrenia na zabránenie ďalšieho porušovania práv
odsúdeného.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZABEZPEČENIE PORIADKU A BEZPEČNOSTI
§ 52
Zabezpečenie poriadku a bezpečnosti
(1)
Hromadný pohyb odsúdených, najmä nástup do zamestnania a previerky počtu odsúdených,
sa vykonáva organizovane.
(2)
Práce na zlepšenie prostredia ústavu a pomocné práce na zabezpečenie prevádzky ústavu
vykonáva odsúdený zaradený do práce v mimopracovnom čase a odsúdený vykonávajúci činnosti
na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Účasť na týchto prácach sa organizuje tak,
aby sa čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života odsúdených. Počas osobného
voľna, vychádzky a v mimopracovnom čase vykonáva odsúdený tieto práce len dobrovoľne.
(3)
Upratovanie spoločných priestorov ústavu, ubytovacích priestorov odsúdeného a osobných
vecí odsúdeného sa považuje za plnenie základnej povinnosti odsúdeného a tieto činnosti
sa nezapočítavajú do času podľa § 46 ods. 4 zákona.
(4)
Odsúdený môže fajčiť iba v priestore vyhradenom na fajčenie, ktorý určí riaditeľ
ústavu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 18 ods. 9 zákona.
§ 53
Ústavný poriadok
V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, najmä spôsob
výkonu práv, obmedzení a povinností odsúdeného a uplatňovanie poriadku a disciplíny.
PIATA HLAVA
ZARAĎOVANIE DO PRÁCE
Zaraďovanie do práce
§ 54
(1)
Do pracovného času sa nezapočítava prestávka na odpočinok a jedenie.
(2)
Pri nariadení práce nadčas riaditeľ ústavu berie do úvahy dĺžku trestu, ktorý má
odsúdený vykonať v kalendárnom roku.
§ 55
(1)
Odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko vo vnútornej prevádzke ústavu alebo v
stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu. Stredisko vedľajšieho hospodárstva môže
tvoriť viacero pracovísk.
(2)
Vo vnútornej prevádzke odsúdení vykonávajú práce pri zabezpečovaní prevádzky ústavu
alebo účelového zariadenia zboru.
(3)
Zaraďovanie odsúdených do práce a ich preraďovanie sa vykonáva v súlade s programom
zaobchádzania, zdravotnou klasifikáciou, využitím odbornej kvalifikácie a bezpečnostným
hľadiskom. O zaradení odsúdeného do práce a o zmene zaradenia do práce rozhoduje riaditeľ
ústavu spravidla na návrh komisie; v otvorenom oddelení rozhoduje o tom vedúci oddelenia
po prerokovaní s určeným príslušníkom zboru z úseku zamestnávania, výroby a odbytu.
(4)
Odsúdení zaradení do práce sa spravidla zaraďujú do pracovných skupín. Vedúcim pracovnej
skupiny je odsúdený, ktorého do tejto funkcie schválil poverený príslušník ústavu.
Vedúcim pracovných skupín sa vytvárajú podmienky, aby sa mohli podieľať na organizácii
prác, udržiavaní disciplíny a poriadku medzi odsúdenými na pracovisku i mimo neho.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana pred požiarmi
§ 56
(1)
Pred zaradením odsúdeného do práce a počas jeho zaradenia ústav najmä
a)
preukázateľne oboznámi odsúdeného s jeho právami a povinnosťami, predpismi o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi, o používaní predpísaných ochranných
zariadení a osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b)
vytvára podmienky na bezpečnú prácu,
c)
riadi, koordinuje a zvyšuje úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technických
zariadení a pracovného prostredia a zabezpečuje odstránenie zistených nedostatkov,
d)
zisťuje a odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, eviduje ich
a robí opatrenia potrebné na ich nápravu,
e)
vyhodnocuje riziká vyplývajúce z výkonu práce a na ich základe prehodnocuje bezplatné
poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a kontroluje ich používanie,
f)
oboznamuje odsúdených s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami a s novými poznatkami
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi, preveruje
ich vedomosti a vedie záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach, ktoré
odsúdený podpíše,
g)
zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane pred požiarmi, plní z nich
vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a pravidelne vykonáva kontrolu ich plnenia,
h)
chráni zdravie odsúdených, aby nebolo ohrozené fajčením v priestoroch, kde sa pracuje.
(2)
O poučení odsúdeného podľa odseku 1 písm. a) a f) sa vyhotoví záznam, ktorý sa zakladá
do osobného spisu odsúdeného.
(3)
Odsúdený sa zaškolí na výkon práce, do ktorej bol zaradený, ak to jej povaha vyžaduje;
dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov.
§ 57
(1)
Odsúdený dodržiava pracovnú disciplínu tým, že
a)
riadne pracuje podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plní príkazy a pokyny príslušníkov
zboru a zamestnancov zboru, ktorí organizujú zamestnávanie odsúdených,
b)
využíva pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonanie pridelenej práce, pracovné
úlohy plní včas, kvalitne a hospodárne,
c)
hospodárne zaobchádza so zverenými prostriedkami,
d)
dbá o svoju bezpečnosť a zdravie pri práci a ochranu pred požiarmi, dodržiava všeobecne
záväzné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právne
predpisy o ochrane pred požiarmi,
e)
zúčastňuje sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi a absolvuje predpísané skúšky a lekárske
prehliadky,
f)
oznamuje určenému príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru poruchy a nedostatky,
ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi,
g)
používa pri výkone práce predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné
prostriedky.
(2)
Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred
požiarmi uhrádza ústav, ak sa s objednávateľmi prác a služieb zmluvne nedohodne inak.
ŠIESTA HLAVA
UPLATŇOVANIE DISCIPLINÁRNEJ PRÁVOMOCI
Prvý oddiel
Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci
Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci
§ 59
(1)
Riaditeľ ústavu udeľuje disciplinárne odmeny podľa § 50 ods. 3 zákona v celom rozsahu.
(2)
Vedúci otvoreného oddelenia a vedúci oddelenia výkonu trestu udeľuje odsúdenému
a)
pochvalu,
b)
mimoriadne povolenie návštevy,
c)
mimoriadne povolenie telefonického volania,
d)
povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (ďalej len „povolenie balíka“),
e)
finančnú odmenu do výšky 50 eur.
(3)
Pedagóg udeľuje odsúdenému
a)
pochvalu,
b)
mimoriadne povolenie návštevy,
c)
mimoriadne povolenie telefonického volania,
d)
povolenie balíka,
e)
finančnú odmenu do výšky 35 eur.
(4)
Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť príslušníkovi zboru s
vyššou disciplinárnou právomocou, aby udelil odsúdenému inú disciplinárnu odmenu alebo
v inom rozsahu, než akú má právo sám udeliť.
§ 60
(1)
Disciplinárnu odmenu môže navrhnúť príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. V oddieloch,
kde sa uplatňuje zaobchádzanie formou komunitného systému a samosprávy, môže na stretnutí
samosprávy s pedagógom navrhnúť disciplinárnu odmenu aj člen samosprávy odsúdených.
Ak s návrhom člena samosprávy pedagóg súhlasí, zaznamená návrh na určené tlačivo.
(2)
O návrhu na udelenie disciplinárnej odmeny možno rozhodnúť do piatich pracovných
dní od jeho podania. Disciplinárna odmena sa udelí jej vyhlásením a musí sa vykonať
najneskôr do šiestich mesiacov po udelení.
(3)
Pochvala sa odsúdenému vysloví ústne, a to buď individuálne, alebo pred skupinou
odsúdených.
§ 61
Mimoriadne voľno na opustenie ústavu
(1)
O udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie príslušný
orgán Policajného zboru, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdržiavať v čase mimoriadneho
voľna na opustenie ústavu. O mimoriadnom voľne na opustenie ústavu sa vyrozumie aj
súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
(2)
Pred udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu možno odsúdenému uvoľniť potrebnú
sumu z peňažných prostriedkov vedených na jeho konte.
(3)
Po rozhodnutí o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený vždy poučí
o povinnostiach počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.
Druhý oddiel
Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci
§ 62
Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci
(1)
Riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia ukladajú
disciplinárne tresty podľa § 52 ods. 3 zákona.
(2)
Pedagóg ukladá odsúdenému
a)
pokarhanie,
b)
zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c)
zákaz dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných
a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d)
zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dva mesiace,
e)
umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu desiatich dní,
f)
celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu desiatich dní.
(3)
Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť nadriadenému s vyššou
disciplinárnou právomocou, aby uložil odsúdenému iný disciplinárny trest alebo v inom
rozsahu, než aký má právo sám uložiť.
SIEDMA HLAVA
HODNOTENIE
Hodnotenie
§ 64
(1)
Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného
predpisu15) vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie
odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje
preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä
a)
hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,
b)
aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,
c)
resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania.
(2)
Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa
uvedie odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený
a)
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča podmienečné
prepustenie,
b)
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča
podmienečné prepustenie s dohľadom,
c)
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča
podmienečné prepustenie,
d)
nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča podmienečné
prepustenie.
(3)
Návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného a návrh odsúdeného na
podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa súdu odošle aj s hodnotením
spracovaným podľa odseku 2. Návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal
prostredníctvom ústavu, sa príslušnému súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa
odseku 2 do desať dní po jeho podaní.
(4)
Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 spracuje pedagóg, ktorý pri jeho spracovaní spolupracuje
s vedúcim oddelenia výkonu trestu, so psychológom, sociálnym pracovníkom a s príslušníkom
zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje riaditeľ ústavu.
(5)
Pedagóg oboznámi odsúdeného so schváleným hodnotením, čo odsúdený potvrdí podpisom
s uvedením dátumu oboznámenia. Po oboznámení odsúdeného s hodnotením a jeho podpise
sa kópia hodnotenia založí do osobného spisu odsúdeného.
(6)
Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla
pedagóg, ktorý spracoval hodnotenie na odsúdeného, alebo príslušník zboru určený riaditeľom
ústavu.
§ 65
(1)
Pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania v konaní o milosť, o
upustenie od výkonu zvyšku trestu, zmene spôsobu výkonu trestu a určení spoločného
spôsobu výkonu postupne uložených trestov sa postupuje rovnako ako pri vypracúvaní
hodnotenia odsúdeného pri podmienečnom prepustení.
(2)
K návrhu riaditeľa ústavu na prerušenie výkonu trestu podľa § 63 zákona sa vždy priloží lekárska správa o zdravotnom stave odsúdeného a stanovisko generálneho
riaditeľstva.
(3)
Ak pominuli dôvody prerušenia výkonu trestu, odsúdený nastúpi do výkonu trestu v
ústave, v ktorom trest vykonával pred jeho prerušením.
ÔSMA HLAVA
ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ
§ 66
Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní
(1)
Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v § 66 ods. 1 zákona môžu po dobu výkonu trestu udržiavať s odsúdeným osobný a písomný styk, zaujímať
sa o jeho správanie s cieľom pomáhať mu pri vytváraní podmienok po prepustení z výkonu
trestu.
(2)
Návštevy zástupcov uvedených v odseku 1 sa uskutočňujú v termíne určenom riaditeľom
ústavu. Na ich žiadosť, ak s tým odsúdený súhlasí, ústav môže poskytnúť informácie
o správaní odsúdeného.
(3)
Orgány a organizácie uvedené v § 66 ods. 1 zákona sa môžu za podmienok ustanovených zákonom podieľať najmä na
a)
riešení sociálnych problémov odsúdeného pri vytváraní priaznivých podmienok po prepustení
z výkonu trestu,
b)
organizovaní, zabezpečovaní a uskutočňovaní kultúrno-osvetových činností a vzdelávaní,
c)
materiálno-technickom vybavení priestorov na vzdelávanie, pre športovú a záujmovú
činnosť,
d)
podpore a pomoci pri uplatňovaní nových metód a spôsobov resocializácie, uskutočňovaní
odborných seminárov a špecializovanej prípravy personálu na zaobchádzanie s odsúdenými.
(4)
Činnosti uvedené v odseku 3 nesmú nahrádzať činnosti, ktorých plnením je poverený
zbor podľa osobitného predpisu16) a ktoré určeným príslušníkom zboru a zamestnancom zboru vyplývajú z popisu služobnej
alebo pracovnej činnosti.
(5)
Ak zástupca uvedený v odseku 1 koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo
porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, ústav môže navrhnúť organizácii ukončenie
poverenia príslušného zástupcu alebo ukončenie spolupráce.
§ 67
Spolupôsobenie pri zaobchádzaní
Okrem plnenia úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov súdy a
prokuratúra spolupôsobia s ústavom pri zaobchádzaní s odsúdenými, najmä
a)
účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovy odsúdených,
b)
spoluprácou alebo metodickou pomocou pri uskutočňovaní sociálno-právneho poradenstva
pre odsúdených.
§ 68
Duchovná a pastoračná služba
(1)
Duchovná a pastoračná služba sa poskytuje najmä
a)
vykonávaním bohoslužieb,
b)
rozhovormi, pastoračnými návštevami, vysluhovaním sviatostí a svätenín,
c)
vedením študijných skupín,
d)
zabezpečovaním náboženskej literatúry,
e)
podieľaním sa na činnostiach podľa § 66 ods. 3.
(2)
Ústav vytvára podmienky na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby; v ústavnom
poriadku alebo v ponukových listoch informuje odsúdených o možnosti jej poskytovania.
(3)
Ústav zabezpečí vhodné priestory na duchovné a pastoračné služby. Ústav nesmie vytvárať
podmienky, ktoré by zvýhodňovali niektorú cirkev alebo náboženskú spoločnosť na úkor
inej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
(4)
Právom odsúdeného zúčastniť sa na duchovných a pastoračných službách nie sú dotknuté
ustanovenia o právach a povinnostiach odsúdeného.
(5)
Pri zabezpečovaní duchovnej a pastoračnej služby skupinovou formou spolupracujú osoby
uvedené v § 68 ods. 2 zákona s príslušníkmi zboru; poriadok a bezpečnosť podľa potreby zabezpečí príslušník zboru.
DEVIATA HLAVA
ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ
Prvý oddiel
Výkon trestu mladistvých
§ 69
Všeobecné ustanovenia
(1)
Ak sa v tejto časti neustanovuje inak, použijú sa na výkon trestu mladistvých ustanovenia
tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
(2)
U mladistvého sa uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne
účinky izolácie od spoločnosti. Zaobchádzanie s mladistvým je zamerané najmä na zvyšovanie
vedomia zodpovednosti, samostatnosti, získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu
k práci, na vzdelávanie a rozvíjanie záujmovej činnosti.
(3)
Pri zaobchádzaní s mladistvým sa využívajú aj možnosti organizovania kultúrno-osvetových
činností a vzdelávania mimo ústavu.
(4)
Riaditeľ ústavu môže do právoplatného rozhodnutia súdu po podaní návrhu podľa § 9 ods. 7 zákona prechodne umiestniť mladistvého spolu s odsúdenými v minimálnom stupni stráženia;
ustanovenia upravujúce práva mladistvého odsúdeného tým nie sú dotknuté.
§ 70
Vnútorná diferenciácia
(1)
Pri vnútornej diferenciácii mladistvých sa vychádza zo vstupného psychodiagnostického
vyšetrenia, pedagogickej a sociálnej diagnostiky, ktorá sa realizuje počas pobytu
mladistvého v nástupnom oddiele. Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh
komisie.
(2)
Mladistvým sa určuje diferenciačná skupina podľa
a)
mentálnej úrovne,
b)
osobnostnej charakteristiky,
c)
výchovno-vzdelávacích, špeciálnych výchovno-vzdelávacích, reedukačných a resocializačných
potrieb,
d)
správania odsúdeného a jeho prístupu k plneniu povinností a programu zaobchádzania,
e)
bezpečnostného rizika.
(3)
Diferenciačná skupina so zmierneným režimom sa určí mladistvému, ktorý je pozitívne
motivovaný na reedukačný a resocializačný proces, s aktívnym prístupom k plneniu programu
zaobchádzania, motivovaný plniť si svoje povinnosti a správať sa v súlade s ústavným
poriadkom.
(4)
Diferenciačná skupina so základným režimom sa určí mladistvému s neujasneným prístupom
k plneniu programu zaobchádzania a k plneniu povinností, porušujúcemu ústavný poriadok
menej závažným spôsobom, slabšie motivovanému na reedukačný a resocializačný proces.
(5)
Diferenciačná skupina so sprísneným režimom sa určí mladistvému, ktorý je nedostatočne
motivovaný na reedukačný a resocializačný proces, s pasívnym, ľahostajným až odmietavým
prístupom k plneniu programu zaobchádzania a k plneniu povinností, porušujúcemu ústavný
poriadok závažnejším spôsobom.
(6)
V diferenciačnej skupine sa stanovuje štandardný reedukačný program zaobchádzania,
intenzívny reedukačný program zaobchádzania alebo špeciálny výchovno-vzdelávací program
určený podľa edukačných, reedukačných a resocializačných potrieb mladistvých.
(7)
Na výkon trestu mladistvého, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy
zaobchádzania s cieľom prehĺbiť individualizáciu výkonu trestu alebo vykonať ochranné
liečenie, sa primerane použijú ustanovenia § 80 až 85 zákona.
§ 70a
Opatrovník
(1)
Opatrovník ustanovený podľa § 72 ods. 8 zákona bezodkladne informuje riaditeľa ústavu o skutočnosti, podľa ktorej prestal spĺňať
podmienky výkonu funkcie opatrovníka v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.
(2)
Pre prípad uvedený v odseku 1 alebo pre prípad inej objektívnej prekážky, ktorá neumožňuje
opatrovníkovi bezprostredne po začatí konania zastupovať a pomáhať mladistvému v konaní
vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, určí riaditeľ ústavu náhradného opatrovníka.
Náhradný opatrovník sa mladistvému ustanoví aj v prípade jeho premiestnenia do iného
ústavu za predpokladu, že výkon funkcie opatrovníka by bol v konaní vo veciach súvisiacich
s výkonom trestu nehospodárny a nemohol by naplniť svoj účel. Na také určenie sa vzťahujú
ustanovenia § 72 ods. 8 až 10 zákona.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na odsúdeného, ktorý je pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.
§ 71
Návštevy
(1)
Návšteva sa uskutočňuje raz za týždeň spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru
vo vyhradenej miestnosti alebo na voľnom priestranstve v ústave.
(2)
Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom
sa môže povoliť účasť na nich; taktiež možno povoliť prehliadku určených priestorov
ústavu.
§ 72
Vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť
(1)
Kultúrno-osvetová činnosť mladistvých je zameraná na zvyšovanie ich kultúrnej a vzdelanostnej
úrovne, právneho vedomia, osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovanie občianskych
postojov a morálky.
(2)
Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo so samosprávnym
krajom (ďalej len „školský orgán“) zabezpečuje povinnú školskú dochádzku mladistvým
formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v
ústave aj mladistvým, na ktorých sa už povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o
to požiadajú.
(3)
Ak mladistvý splnil podmienky na štúdium na škole poskytujúcej stredné odborné vzdelanie
alebo úplné stredné vzdelanie, umožní sa mu po dohode so školským orgánom študovať
a individuálne sa pripravovať do školy alebo na praktický výcvik.
(4)
Ústav v spolupráci so školským orgánom zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie
v rôznych profesiách.
(5)
Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej
školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.
(6)
Mladistvý môže pri kultúrno-osvetových aktivitách a návšteve školského zariadenia
mimo ústavu používať vlastný odev.
(7)
Účasť mladistvého na kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, do ktorého bol
zaradený, je povinná.
§ 73
Záujmová činnosť
(1)
Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov
a resocializačných potrieb. Mladistvému sa umožní vybrať si, v ktorom záujmovom krúžku
chce pracovať; pritom môže pracovať súčasne vo viacerých záujmových krúžkoch.
(2)
Prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých sa koná najmenej raz za šesť
mesiacov.
§ 74
Príprava na prepustenie
(1)
Príprava mladistvého na prepustenie z výkonu trestu spočíva v skupinových výchovných
postupoch a individuálnom poradenstve, účasti na podujatiach mimo ústavu v sprievode
pedagóga a informatívnych vychádzkach.
(2)
Pred dodaním mladistvého na výkon ochrannej výchovy zašle ústav s dvojmesačným predstihom
príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu;
rovnako sa postupuje na základe písomného vyžiadania príslušného výchovného zariadenia
alebo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu zabezpečujúceho výkon rozhodnutia súdu
o ústavnej starostlivosti, výchovnom opatrení alebo predbežnom opatrení.
(3)
Ústav podá správu o správaní mladistvého alebo o zdravotnom stave mladistvého jeho
rodičom alebo zákonnému zástupcovi aj bez žiadosti týchto osôb, ak má za to, že je
to potrebné na udržanie alebo zlepšenie kontaktov mladistvého.
(4)
Správu o správaní mladistvého zašle ústav na základe písomného vyžiadania príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo príslušného výchovného
zariadenia.
Druhý oddiel
Výkon trestu žien
§ 75
Výkon trestu žien
(1)
Výkon trestu žien sa uskutočňuje s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické
osobitosti.
(2)
V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie osobnej bielizne, vykonávanie
drobných opráv osobných vecí a individuálnu prípravu jednoduchých jedál tepelnou úpravou.
(3)
Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických
prípravkov.
Tretí oddiel
§ 76
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
Ak je to účelné a odsúdení prejavia záujem, ústav organizuje pre cudzincov a osoby
bez štátnej príslušnosti kurz štátneho jazyka.
DESIATA HLAVA
ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU
Prvý oddiel
Výkon trestu v špecializovaných oddieloch
§ 77
Nástupný oddiel
(1)
Nástupný oddiel sa zriaďuje v každom ústave okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona. Ak vzhľadom na počet alebo zloženie odsúdených nie je účelné zriadiť nástupný oddiel,
zriadi sa nástupná cela alebo izba (ďalej len „nástupný oddiel“) s primeranou ubytovacou
kapacitou. Nástupný oddiel je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov v ústave.
(2)
Odsúdený sa umiestni do nástupného oddielu ihneď po nástupe do výkonu trestu v určenom
ústave. Dĺžka pobytu v nástupnom oddiele je spravidla sedem dní; ak je to účelné,
možno odsúdeného ponechať v nástupnom oddiele aj dlhšie.
(3)
Riaditeľ ústavu určí príslušníka zboru, ktorý oboznámi odsúdeného v nástupnom oddiele
so zákonom, s touto vyhláškou a ústavným poriadkom. Odsúdenému sa umožní oboznámiť
sa s priestormi ústavu, kde mu je umožnený pohyb, charakterom prác, ktoré sa v ústave
alebo mimo ústavu vykonávajú, s možnosťami doplniť si vzdelanie alebo rekvalifikovať
sa a s možnosťami trávenia voľného času v ústave.
(4)
Pedagóg spolupracuje v nástupnom oddiele so sociálnym pracovníkom, ktorý najmä získava
poznatky o sociálnej situácii a zisťuje možnosť vzniku sociálnych problémov odsúdeného.
Zistené poznatky zaznamenáva do osobnej karty odsúdeného. V prípade potreby pedagóg
prizýva aj psychológa a ďalších špecialistov v ústave.
(5)
Odsúdený, u ktorého bolo rozhodnuté, že bude trest vykonávať v oddelení na výkon
trestu zriadenom v ústave na výkon väzby alebo v nemocnici sa ustanovenia odsekov
1 a 2 použijú primerane tak, aby boli zabezpečené činnosti uvedené v odsekoch 3 a
4.
§ 78
Oddiel doživotných trestov
(1)
Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia.
Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených
a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené
k podlahe alebo ku stene.
(2)
Do oddielu doživotných trestov sa odsúdený umiestňuje ihneď bez pobytu v nástupnom
oddiele a do diferenciačnej podskupiny „D1“.
(3)
Do diferenciačnej podskupiny „D2“ možno odsúdeného umiestniť po vykonaní piatich
rokov trestu za podmienok ustanovených v odseku 6.
(4)
Počas výkonu trestu sa odsúdený umiestňuje do diferenciačnej podskupiny „D1“, ak
prestal spĺňať podmienky uvedené v odseku 6, a to aj vtedy, ak už vykonáva trest v
diferenciačnej skupine „A“ alebo „B“ v maximálnom stupni stráženia; opätovné umiestnenie
do diferenciačnej podskupiny „D2“ je možné po 12 mesiacoch, ak odsúdený nebol disciplinárne
potrestaný.
(5)
V oddiele doživotných trestov odsúdený je oddelene umiestnený od ostatných odsúdených,
nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne
pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde
je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel. Odsúdenému možno
na návrh pedagóga so súhlasom riaditeľa povoliť vzájomný kontakt v rámci diferenciačnej
podskupiny „D1“.
(6)
Ak odsúdený plní program zaobchádzania, dodržiava ústavný poriadok a vykazuje pozitívne
zmeny v postoji k trestnej činnosti a v hodnotovej orientácii, možno odsúdeného umiestniť
do diferenciačnej podskupiny „D2“, ktorá je charakteristická zmiernením niektorých
obmedzení výkonu doživotného trestu, najmä
a)
povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely,
b)
umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v diferenciačnej podskupine „D2“,
c)
organizovaním skupinových aktivít,
d)
povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený
sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru.
(7)
Umiestnenie odsúdeného do diferenciačnej podskupiny „D2“ určuje riaditeľ ústavu na
základe návrhu pedagóga po prerokovaní v komisii.
(8)
Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú
programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania
a)
odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,
b)
zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu,
c)
odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu,
d)
zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie
negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností,
vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu,
e)
aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré
mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater,
f)
odsúdený sa ubytuje v cele.
§ 79
Oddiel špecializovaného zaobchádzania
(1)
Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v ústave so všetkými stupňami stráženia
a s ubytovacou kapacitou spravidla pre 20 odsúdených. O zriadení alebo zrušení oddielu
špecializovaného zaobchádzania rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh riaditeľa
ústavu; súčasťou návrhu na zriadenie je projekt.
(2)
V projekte sa určí účel a pôsobnosť oddielu špecializovaného zaobchádzania, návrh
priestorových a materiálnych podmienok, vnútornej bezpečnosti, personálneho zabezpečenia
a určia sa metódy a postupy plánované pri uskutočňovaní špecializovaného zaobchádzania
s odsúdenými.
(3)
Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje pre odsúdených
a)
s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami
vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie,
b)
s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu,
c)
ktorým súd uložil ochranné liečenie.
(4)
O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania alebo zrušení umiestnenia
môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga, psychológa alebo psychiatra po predchádzajúcom
prerokovaní v komisii.
(5)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania
podľa odseku 3 písm. a) sa uplatňuje najmä program intenzívnej liečebno-výchovnej
starostlivosti, kde
a)
odsúdený plní program zaobchádzania a zúčastňuje sa na organizácii a spravovaní oddielu;
pritom sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a jeho psychický stav,
b)
zaobchádzanie s odsúdeným je zamerané na jeho psychický stav a odstránenie problémov
vo výkone trestu,
c)
režim a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených,
psychickému stavu a liečbe,
d)
uplatňujú sa špeciálno-pedagogické, poradenské a terapeutické metódy a skupinové
a individuálne formy práce; ak to podmienky v ústave umožňujú a ak sa tým zlepší psychický
stav odsúdeného, môže byť zaradený do práce na pracovisku v ústave,
e)
odsúdený sa podľa psychického stavu môže zúčastňovať na aktivitách organizovaných
pre celý ústav.
(6)
Za odsúdeného podľa odseku 3 písm. b) sa považuje odsúdený,
a)
ktorý nemá osvojené základné hygienické návyky a sociálne zručnosti,
b)
ktorého intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme subnormy a nižšie,
c)
ktorý pre osobnostné vlastnosti nie je schopný vykonávať trest mimo špecializovaného
oddielu,
d)
u ktorého pre fyzické danosti a osobnostné vlastnosti možno predpokladať, že bude
zneužívaný odsúdenými.
(7)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania
podľa odseku 6 sa uplatňuje ochranný program zaobchádzania, v rámci ktorého
a)
odsúdený sa nezúčastňuje na jeho určení a zúčastňuje sa na organizácii a činnosti
oddielu; pritom sa prihliada na úroveň jeho intelektových schopností a zručností,
b)
zaobchádzanie je zamerané na nácvik hygienických návykov, sociálnych zručností, vytváranie
pracovných návykov a zodpovednosti,
c)
časový rozvrh dňa a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam
odsúdených, intelektovým schopnostiam a sociálnym zručnostiam,
d)
uplatňujú sa špeciálnopedagogické, poradenské, skupinové a individuálne formy práce,
e)
odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisku v ústave, ak to podmienky v ústave
umožňujú a odsúdený má na to predpoklady.
(8)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania
podľa odseku 3 písm. c) sa uplatňujú metódy a prostriedky určené na vykonávanie ochranného
liečenia, ako i ustanovený liečebný poriadok a systém vedenia oddielu formou terapeutickej
komunity.
(9)
V oddiele špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje miestnosť na terapeutickú činnosť
a môže sa zriadiť aj kompenzačná miestnosť.
(10)
Odsúdenému, ktorý bol umiestnený v špecializovanom oddiele a pominuli dôvody na také
umiestnenie, sa určí diferenciačná skupina podľa kritérií určených pre vnútornú diferenciáciu.
Výkon ochranného liečenia
§ 80
(1)
Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným alebo ústavným spôsobom
v určenom psychiatrickom oddelení v ústave a nemocnici pre obvinených a odsúdených
(ďalej len „psychiatrické oddelenie“).
(2)
Počas výkonu trestu možno vykonať dobrovoľné protialkoholické liečenie, protitoxikomanické
liečenie a sexuologické liečenie v určenom psychiatrickom oddelení.
(3)
Druhy ochranného liečenia sú:
a)
psychiatrické ochranné liečenie,
b)
protitoxikomanické ochranné liečenie,
c)
protialkoholické ochranné liečenie,
d)
sexuologické ochranné liečenie,
e)
ochranné liečenie patologického hráčstva.
§ 81
(1)
Ochranné liečenie sa začne čo najskôr po nástupe do výkonu trestu s prihliadnutím
na kapacitné možnosti psychiatrického oddelenia, ak to zdravotný stav odsúdeného umožňuje.
(2)
Ochranné liečenie sa u odsúdeného vykoná, ak bolo uložené popri treste a do konca
výkonu trestu zostávajú najmenej
a)
pri psychiatrickom ochrannom liečení dva mesiace,
b)
pri protitoxikomanickom ochrannom liečení päť mesiacov,
c)
pri protialkoholickom ochrannom liečení päť mesiacov,
d)
pri sexuologickom ochrannom liečení tri mesiace,
e)
pri ochrannom liečení patologického hráčstva päť mesiacov.
(3)
Ak boli odsúdenému uložené viaceré druhy ochranného liečenia, vykonávajú sa v tomto
poradí:
a)
psychiatrické ochranné liečenie,
b)
sexuologické ochranné liečenie,
c)
protitoxikomanické ochranné liečenie,
d)
protialkoholické ochranné liečenie,
e)
ochranné liečenie patologického hráčstva.
§ 82
(1)
Riaditeľ ústavu a riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených zabezpečia, aby
bol psychiatrickému oddeleniu bez zbytočného odkladu predložený zoznam odsúdených,
ktorým bol nariadený výkon ochranného liečenia. V zozname sa vyznačí aj predpokladaný
termín podmienečného prepustenia a dátum ukončenia výkonu trestu.
(2)
Psychiatrické oddelenie oznámi ústavu alebo nemocnici pre obvinených a odsúdených,
v ktorom odsúdený vykonáva trest, termín prijatia odsúdeného na výkon ochranného liečenia.
(3)
Zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest, zabezpečí pred
umiestnením odsúdeného na protialkoholické alebo protitoxikomanické ochranné liečenie
jeho interné vyšetrenie; v prípade protitoxikomanického alebo sexuologického ochranného
liečenia aj vyšetrenie na sexuálne prenosné choroby.
(4)
Ak sa pri psychiatrickom vyšetrení zistí, že odsúdený nie je spôsobilý z dôvodov
duševnej choroby alebo poruchy podrobiť sa ochrannému liečeniu, oznámi riaditeľ ústavu
túto skutočnosť súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, a k oznámeniu pripojí
lekársku správu; rovnopis oznámenia zašle príslušnému psychiatrickému oddeleniu.
§ 83
(1)
Ochranné liečenie sa organizuje a vykonáva tak, aby sa nenarušil účel výkonu trestu.
(2)
Pri výkone ústavného psychiatrického ochranného liečenia a sexuologického ochranného
liečenia sa odsúdený nezaraďuje do práce; potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti
vystaví zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.
(3)
Pri výkone ústavného alebo ambulantného protialkoholického ochranného liečenia, protitoxikomanického
ochranného liečenia, ambulantného psychiatrického ochranného liečenia, sexuologického
ochranného liečenia a ochranného liečenia patologického hráčstva môže byť odsúdený
zaradený do práce; o jeho zaradení rozhoduje riaditeľ ústavu v súlade s určenou zdravotnou
klasifikáciou pre spôsobilosť na prácu.
(4)
Riaditeľ ústavu, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, oznámi súdu, ktorý ochranné
liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia.
§ 84
(1)
Odsúdený, ktorému bolo uložené ambulantné ochranné liečenie alebo bolo na také zmenené,
môže vykonávať ambulantné ochranné liečenie v ústave, ak v ňom pracuje psychiater;
v takom prípade sa v ochrannom liečení pokračuje podľa pokynov psychiatrického oddelenia
v spolupráci s psychiatrom príslušného ústavu. Ak je predpoklad, že opakovaná hospitalizácia
na psychiatrickom oddelení posilní terapeutický efekt, môže byť odsúdený s prerušeným
ústavným ochranným liečením prijatý na preliečovací pobyt. Riaditeľ príslušného ústavu
oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, prijatie a prepustenie odsúdeného z preliečovacieho
pobytu.
(2)
Pred ukončením ochranného liečenia spôsobom podľa odseku 1 je odsúdený premiestnený
z ústavu, v ktorom vykonáva trest, na psychiatrické oddelenie.
§ 85
(1)
Ak počas výkonu trestu boli splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného
liečenia, podá psychiatrické oddelenie súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie
vykonáva, návrh na zmenu spôsobu jeho výkonu a správu o priebehu a dosiahnutom výsledku
ochranného liečenia (ďalej len „správa“); návrh podá tak, aby súd mohol o zmene spôsobu
výkonu ochranného liečenia rozhodnúť ešte pred prepustením z výkonu trestu.
(2)
Ak nemožno zabezpečiť, aby sa o návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia
rozhodlo z dôvodu predčasného prepustenia z výkonu trestu, podá riaditeľ ústavu na
podnet psychiatrického oddelenia bez zbytočného odkladu návrh súdu, v obvode ktorého
sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v čase, keď sa má návrh podať, ochranné liečenie
nevykonáva, podá riaditeľ ústavu návrh súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil.
§ 86
(1)
Ak pominuli dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia, spracuje psychiatrické
oddelenie správu; správu riaditeľ ústavu zašle súdu, v obvode ktorého sa ochranné
liečenie vykonáva.
(2)
Po doručení rozhodnutia o prepustení z ochranného liečenia je odsúdený premiestnený
z psychiatrického oddelenia na ďalší výkon trestu do príslušného ústavu.
§ 87
(1)
Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu vypracuje psychiatrické oddelenie správu,
ktorá musí obsahovať
a)
dĺžku trvania ochranného liečenia,
b)
údaje o priebehu a výsledku ochranného liečenia,
c)
návrh spôsobu výkonu ochranného liečenia po prepustení odsúdeného z výkonu trestu,
ak u odsúdeného trvajú dôvody na ďalší výkon ochranného liečenia.
(2)
Správu podá riaditeľ ústavu najneskôr jeden mesiac pred predpokladaným ukončením
výkonu trestu, ak ide o psychiatrické a sexuologické ochranné liečenie, a najneskôr
tri mesiace, ak ide o protialkoholické, protitoxikomanické ochranné liečenie a ochranné
liečenie patologického hráčstva, súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva.
V prípade predčasného ukončenia výkonu trestu zabezpečí riaditeľ ústavu bez zbytočného
odkladu odoslanie osobného spisu vrátane sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného
na psychiatrické oddelenie v ústave, v ktorom odsúdený vykonával ochranné liečenie.
Psychiatrické oddelenie zašle správu v dvoch vyhotoveniach spolu s nariadením výkonu
ochranného liečenia bezodkladne súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva;
ak sa v tomto čase ochranné liečenie nevykonáva, zašle psychiatrické oddelenie správu
spolu s nariadením súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil. Osobný spis vrátane sprievodného
zdravotného záznamu sa vráti ústavu, z ktorého bol odsúdený prepustený.
(3)
Ak súd rozhodol o pokračovaní ústavného ochranného liečenia po prepustení z výkonu
trestu v zdravotníckom zariadení alebo na taký spôsob výkonu ochranné liečenie zmenil,
postupuje sa podľa osobitného predpisu.17) Prepravu odsúdeného z ústavu do zdravotníckeho zariadenia zabezpečí ústav v súčinnosti
so súdom, ktorý ochranné liečenie nariadil.
(4)
Ak súd rozhodol o prerušení výkonu trestu a nariadil umiestnenie odsúdeného v detenčnom
ústave alebo ak súd rozhodol o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu po výkone
trestu,18) ústav postupuje primerane ako v odseku 3.
§ 88
O každom vykonanom ochrannom liečení psychiatrické oddelenie vypracuje podrobnú lekársku
správu, ktorá obsahuje údaje o priebehu a výsledkoch ochranného liečenia; správu založí
do sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného.
§ 89
Oddiel s bezpečnostným režimom
(1)
Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje s ubytovacou kapacitou spravidla pre desiatich
odsúdených. Ak nie je predpoklad ubytovaciu kapacitu naplniť a v ústave je odsúdený
spĺňajúci kritériá umiestnenia do oddielu s bezpečnostným režimom, zriadi sa cela
s bezpečnostným režimom umiestnená v oddelenom priestore alebo na návrh riaditeľa
ústavu premiestni generálne riaditeľstvo odsúdeného do iného ústavu, v ktorom je oddiel
s bezpečnostným režimom zriadený. O zriadení alebo zrušení oddielu s bezpečnostným
režimom rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh riaditeľa ústavu; súčasťou návrhu
na zriadenie je projekt.
(2)
Odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom sa ubytuje do jednomiestnej
alebo dvojmiestnej cely. Cela je vybavená rádioprijímačom a odsúdenému možno povoliť,
aby mal v cele vlastný televízny prijímač alebo televízny prijímač môže inštalovať
ústav. Na sledovanie televízneho vysielania sa spravidla využíva miestnosť určená
na tento účel. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené
kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím signalizačným zariadením. Vnútorné
zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele vykonáva nepretržitú
službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.
(3)
O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom alebo zrušení umiestnenia
môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-bezpečnostnej
služby a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.
(4)
V oddiele s bezpečnostným režimom
a)
cela sa vždy uzamyká,
b)
odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa nezriaďuje,
c)
pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,
d)
zaobchádzanie je zamerané najmä na potláčanie negatívnych prejavov v správaní,
e)
odsúdený môže byť zaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento
účel; v takom prípade pridelenú prácu vykonáva v cele,
f)
záujmovú činnosť odsúdený vykonáva len v cele a na základe povolenia pedagóga,
g)
vybrané televízne programy môže sledovať spravidla len v kultúrnej miestnosti a s
povolením pedagóga; ak je televízny prijímač umiestnený v cele, inštaluje sa technické
zariadenie umožňujúce jeho ovládanie,
h)
disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene
od ostatných odsúdených.
(5)
Na odsúdeného podľa § 81 ods. 1 a 2 zákona sa v zdravotníckom zariadení primerane vzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 4.
(6)
Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava
riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave
na základe hodnotenia správania, odporúčania psychologického alebo psychiatrického
vyšetrenia a bezpečnostných rizík.
(7)
Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa nevzťahujú na odsúdených uvedených v § 82 zákona.
§ 90
Osobitný oddiel
(1)
Osobitný oddiel sa zriaďuje podľa potreby v určenom ústave; o zriadení alebo zrušení
oddielu rozhoduje generálne riaditeľstvo zboru.
(2)
Na zabezpečenie zákonných podmienok výkonu trestu v osobitnom oddiele vypracuje ústav
projekt obsahujúci technické, bezpečnostné a organizačné podmienky, ktorý schváli
generálne riaditeľstvo.
§ 91
Uzavretý oddiel
(1)
Uzavretý oddiel sa zriaďuje v každom ústave. Uzavretý oddiel pozostáva z ciel disciplinárnych
trestov, zo služobnej miestnosti a z miestnosti na odloženie vecí odsúdených umiestnených
v celách uzavretého oddielu. Ak v ústave nemožno zriadiť uzavretý oddiel, zriadia
sa cely disciplinárnych trestov umiestnené v oddelenom priestore. Chodba a v prípade
potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cely sú vybavené
signalizačným zariadením.
(2)
Vnútorné zariadenie v cele uzavretého oddielu je pripevnené k podlahe alebo ku stene.
Cely sú zriaďované pre dvoch, najviac pre štyroch odsúdených. Cela je vybavená lôžkom,
stoličkou, stolíkom, poličkou na uloženie vecí, umývadlom s pitnou vodou, hygienickým
zariadením, elektrickým osvetlením a signalizačným zariadením. V čase vyhradenom na
spánok sa odsúdenému poskytne matrac, podhlavník, prikrývka a lôžková bielizeň.
(3)
Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa určí jednotný ústavný výstroj a povolí
sa mu ponechať si základné potreby osobnej hygieny a ďalšie potreby osobnej hygieny,
základné potreby na korešpondenciu a potreby na stravovanie; strava sa odsúdenému
vydáva v mieste disciplinárneho trestu. Odsúdený môže nakupovať v predajni v ústave
podľa § 30 zákona výhradne základné potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a základné
potreby na korešpondenciu. Odsúdenému sa umožní čítať dennú tlač a časopisy, ak ich
má predplatené podľa § 35 ods. 1 zákona, čítať vlastné knihy alebo knihy z knižnice, ak ich mal pri sebe pri umiestnení do
uzavretého oddielu.
(4)
Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa neumožňuje účasť na kultúrno-osvetovej
činnosti a neuplatňujú sa zmiernenia vyplývajúce z umiestnenia v príslušnej diferenciačnej
skupine podľa tejto vyhlášky. V uzavretom oddiele sa nepovoľuje fajčiť.
(5)
Odsúdený vykonávajúci disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. e) a f) zákona môže byť v cele umiestnený sám, ak sú na to bezpečnostné dôvody alebo ak nie sú vo
výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.
(6)
Kontrolu pohybu a činnosti odsúdeného počas výkonu disciplinárneho trestu vykonáva
určený príslušník zboru.
§ 92
Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím
(1)
O zriadení oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím v ústave rozhoduje generálne
riaditeľstvo. Oddiel sa zriaďuje v nemocnici pre obvinených a odsúdených a podľa počtov
odsúdených so zdravotným postihnutím, potrieb ústavov a rozhodnutia generálneho riaditeľstva
aj v určenom ústave.
(2)
O umiestnení odsúdeného do oddielu so zdravotným postihnutím rozhoduje generálne
riaditeľstvo na návrh a po vyšetrení zdravotného stavu odsúdeného v nemocnici pre
obvinených a odsúdených; súčasťou návrhu je lekárska správa odôvodňujúca umiestnenie.
Do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím sa umiestni odsúdený podľa § 84 ods. 1 zákona.
(3)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím
a)
vonkajšia a vnútorná diferenciácia sa uplatňuje podľa stupňa a závažnosti zdravotného
postihnutia a kriminálneho narušenia odsúdeného,
b)
odsúdenému sa umožní podieľať na určení programu zaobchádzania, pri ktorom sa prihliada
na jeho zdravotné postihnutie,
c)
režim a organizácia aktivít sú prispôsobené zdravotným obmedzeniam odsúdených, najmä
stupňu a závažnosti zdravotného postihnutia,
d)
zaobchádzanie sa môže uskutočňovať formou komunitného systému a samosprávy,
e)
dôraz sa kladie na poradenstvo v rámci zaobchádzania a režim,
f)
zaobchádzanie je zamerané najmä na obmedzenia vyplývajúce zo zdravotného postihnutia,
posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho obrazu o sebe,
nácvik sociálnych zručností, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia a prosociálnosť,
hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu a vytváranie zdravého sebavedomia,
g)
odsúdenému sa umožní s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie rozvíjať a rozširovať
okruh záujmov, zúčastňovať sa osvetových, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít,
ak to podmienky ústavu umožňujú,
h)
odsúdený môže byť zaradený do práce na vhodné pracovisko, ak je v nemocnici pre obvinených
a odsúdených alebo v ústave zriadené; do práce sa zaradí na návrh lekára alebo s jeho
súhlasom, ak odsúdený požiadal o zaradenie,
i)
podľa pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a rehabilitačná starostlivosť;
na vychádzkach sa odsúdený zúčastňuje na odporúčanie lekára.
(4)
Premiestnenie z oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím do oddielu s príslušnou
diferenciačnou skupinou môže navrhnúť riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených
alebo riaditeľ ústavu po predchádzajúcom posúdení lekárskou poradnou komisiou, ak
odsúdený už nevyžaduje sústavnú liečebno-preventívnu a rehabilitačnú starostlivosť,
z dôvodu, že
a)
podľa rozhodnutia príslušného orgánu bolo zrušené zníženie pracovnej schopnosti,
b)
liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie
zdravotného stavu, ktoré obnovilo jeho pracovnú schopnosť,
c)
liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie,
ktoré umožňuje umiestnenie medzi odsúdených bez zdravotného postihnutia.
§ 93
Výstupný oddiel
(1)
Výstupný oddiel tvorí skupina odsúdených, u ktorej sa najmenej dva mesiace pred prepustením
z výkonu trestu uplatňujú osobitné prostriedky zaobchádzania, ktorých cieľom je pripraviť
odsúdeného na podmienky po prepustení z výkonu trestu. Odsúdenému sa umožní získať
potrebné informácie a praktické zručnosti uľahčujúce návrat do života po prepustení
z výkonu trestu.
(2)
Na zmiernenie obmedzení výkonu trestu a s cieľom plniť úlohy oddielu uvedené v odseku
1 sa odsúdenému môže povoliť, aby
a)
telefonoval bez obmedzenia v čase a spôsobom určeným riaditeľom ústavu,
b)
prijímal návštevy blízkych osôb priamym kontaktom,
c)
podľa § 85 ods. 3 zákona
1.
navštívil blízke osoby mimo ústavu na čas najviac 24 hodín, pričom odsúdený sa môže
mimo ústavu pohybovať iba v určenom mieste uvedenom v povolení na opustenie ústavu;
to neplatí, ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia,
2.
opustil ústav,
3.
navštívil kultúrne, osvetové a športové aktivity mimo ústavu za účasti pedagóga.
(3)
Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu sa
a)
dôraz kladie na poradenstvo, nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie
a zintenzívnenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím, ak pozitívne vplývalo na
odsúdeného,
b)
aktivity, do ktorých je odsúdený zapájaný, zameriavajú predovšetkým na poskytovanie
potrebných praktických informácií o spoločenskom živote, najmä v sociálnej a právnej
oblasti, o možnostiach ďalšieho vzdelávania a o možnostiach zamestnať sa, o základoch
finančnej gramotnosti,
c)
uplatňujú aktivity zamerané na záťažové situácie v súvislosti s prepustením z výkonu
trestu.
Druhý oddiel
§ 94
Samospráva odsúdených
(1)
Samosprávu odsúdených (ďalej len „samospráva“) usmerňuje a kontroluje príslušný pedagóg
a v otvorenom oddelení vedúci otvoreného oddelenia. Členovia samosprávy sa s pedagógom
alebo vedúcim otvoreného oddelenia stretávajú najmenej raz za mesiac; zo stretnutia
sa vyhotovuje záznam.
(2)
Členovia samosprávy informujú najmenej raz za mesiac o svojej činnosti ostatných
odsúdených.
(3)
Do samosprávy sa volia odsúdení podľa § 86 ods. 2 zákona. Samosprávu tvoria predseda a členovia zodpovední za úsek
a)
zamestnávania, činností podľa § 46 zákona a výkonu prospešných prác mimo ústavu,
b)
kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,
c)
disciplíny a poriadku.
(4)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek zamestnávania a výkonu prác a činností podľa § 46 zákona zastupuje odsúdených zaradených do práce, do činností podľa § 46 zákona a do výkonu prospešných prác mimo ústavu, pritom najmä
a)
predkladá návrhy, podnety, žiadosti a sťažnosti týkajúce sa zamestnávania, činností
podľa § 46 zákona a výkonu prospešných prác mimo ústavu na zasadnutiach samosprávy,
b)
podieľa sa na organizácii plnenia pracovných úloh na pracovisku,
c)
podieľa sa na organizovaní odsúdených do odborného vzdelávania a rekvalifikačných
kurzov,
d)
organizuje odsúdených do činností podľa § 46 zákona, do výkonu prospešných prác mimo ústavu a vedie pomocnú evidenciu,
e)
podieľa sa na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a ochrany pred požiarmi.
(5)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania zastupuje
odsúdených pri zabezpečovaní a organizovaní kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,
pritom najmä
a)
podieľa sa na zabezpečovaní a organizovaní besied, prednášok, kvízov a iných aktivít
pre odsúdených,
b)
podieľa sa na organizovaní záujmových krúžkov a vzdelávacích činností, a ak je to
vhodné, vedie záujmové krúžky,
c)
zhromažďuje materiály pre ústavný časopis, ústavné audiovizuálne relácie,
d)
podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní poriadku a disciplíny na vyučovaní, kontroluje
dochádzku a zistené nedostatky predkladá pedagógovi na riešenie,
e)
podieľa sa na organizovaní športových podujatí a súťaží.
(6)
Člen samosprávy zodpovedný za úsek disciplíny a poriadku najmä
a)
kontroluje dodržiavanie čistoty, poriadku a hygieny v oddiele a zistené nedostatky
predkladá na riešenie samospráve a pedagógovi,
b)
organizuje s ostatnými členmi samosprávy so súhlasom pedagóga súťaže odsúdených,
ktoré sú zamerané na držiavanie poriadku, čistoty a skultúrňovanie izieb, oddielu
a ústavu; výsledky uverejňuje na nástenkách, v ústavnom časopise, reláciách a pedagógovi
oznamuje ich výsledky,
c)
organizuje riešenie nedostatkov zistených pri udržiavaní disciplíny a poriadku.
(7)
Na zabezpečovaní disciplíny a poriadku sa okrem členov samosprávy podieľajú aj vedúci
izieb, vedúci ciel, vedúci pracovných skupín podľa § 55 ods. 4 a služba z radov odsúdených, ktorých určí pedagóg.
(8)
Obsahom služby je koordinácia činnosti odsúdených so stanoveným režimom a časovým
rozvrhom dňa. Odsúdený počas výkonu služby plní pokyny určeného príslušníka zboru
vykonávajúceho službu v ubytovni odsúdených a úlohy vyplývajúce z povinností odsúdeného
vykonávajúceho službu. Odsúdeného určeného do služby a za vedúceho izby alebo cely
oboznámi s povinnosťami pedagóg, ktorý zabezpečuje aj jeho pravidelné preškoľovanie.
Povinnosti odsúdeného vykonávajúceho službu a vedúceho izby alebo cely sa zverejnia
na mieste prístupnom odsúdeným.
(9)
Počas výkonu služby je odsúdený označený nápisom „Služba“. Formu označenia a spôsob
nosenia určí riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.
(10)
Odsúdený určený za vedúceho izby alebo cely usmerňuje činnosť odsúdených ubytovaných
na izbe alebo v cele tak, aby bol zabezpečený poriadok, čistota a časový rozvrh dňa.
Samospráve oznamuje poruchy a nedostatky na izbe alebo v cele, najmä hlási každé poškodenie
inventára; ak mu je známe, uvedie aj meno a priezvisko odsúdeného, ktorý škodu spôsobil.
Tretí oddiel
§ 95
Osobné údaje a odoberanie identifikačných znakov
(1)
Osobné údaje odsúdeného podľa § 99 zákona sa zhromažďujú v informačnom systéme zboru19) s vyhradenými prístupovými právami. Okruh príslušníkov zboru a zamestnancov zboru,
ktorí majú prístupové práva, môže určiť generálny riaditeľ zboru. Vybrané údaje, ktoré
sú nevyhnutné na bezprostrednú identifikáciu odsúdeného, sa uvedú aj v osobnom spise
a osobnej karte odsúdeného; na ich overenie môže zbor využívať dostupné informačné
zdroje.
(2)
Získavanie vybraných fyzických, fyziognómických a biologických identifikačných znakov
vykonáva osoba rovnakého pohlavia.
(3)
Uverejňovať možno iba sumárne údaje v rozsahu niektorých identifikačných znakov,
údajov a anamnestických údajov podľa § 99 zákona tak, aby nebolo možné identifikovať konkrétnu osobu.
TRETIA ČASŤ
PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU
§ 96
Prepustenie z výkonu trestu
(1)
V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam odsúdených, ktorí majú byť
prepustení z výkonu trestu. Na základe zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom oznámenie
o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle orgánom a organizáciám
uvedeným v § 94 ods. 4 zákona. Pri prepustení cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti sa postupuje podľa osobitného
predpisu.20)
(2)
Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa poučí o povinnosti
prevziať si bez zbytočného odkladu na príslušnom útvare Policajného zboru v mieste
trvalého pobytu preukaz totožnosti, ak tento nebol uschovaný v ústave, a tiež sa poučí
o zákonných podmienkach osvedčenia sa v skúšobnej dobe v prípade podmienečného prepustenia
a zahladenia odsúdenia.
(3)
Pri pohovore podľa odseku 2 sa odsúdený poučí o právach a povinnostiach uchádzačov
o zamestnanie a o tom, že je v jeho záujme, aby sa v stanovenej lehote dostavil k
zamestnávateľovi alebo na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
(4)
Po skončení pohovoru podľa odsekov 2 a 3 sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie,
že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený
a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.
(5)
Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil, vykoná sa lekárska
prehliadka a vydajú sa mu osobné veci, doklady osobnej totožnosti a evidované peňažné
prostriedky, ktoré má v úschove ústavu; ich prevzatie odsúdený potvrdí svojím podpisom.
(6)
Pri podmienečnom prepustení alebo prepustení odsúdeného podľa § 94 ods. 1 písm. b) až d) zákona sa ustanovenia odsekov 1 až 5 aplikujú primerane.
(7)
Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 08.00 do 15.00 hodiny,
a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 08.00 hodinou nasledujúceho dňa.
ŠTVRTÁ ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S VÝKONOM TRESTU
§ 96a
Oprávnené orgány v konaní podľa § 97b ods. 3 až 5 zákona sú určené v ústavnom poriadku.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 97
Spoločné ustanovenia
(1)
K návrhu na upustenie od výkonu zvyšku trestu podľa § 64 zákona sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko
generálneho riaditeľstva.
(2)
Prostriedkami audiovizuálnej techniky sa na účely tejto vyhlášky rozumejú najmä fotoaparát,
kamera, vysielacie a záznamové zariadenie a mobilný telefón.
(3)
Pri zahladzovaní disciplinárneho trestu sa postupuje podľa tejto vyhlášky aj vtedy,
ak bol disciplinárny trest uložený pred nadobudnutím jej účinnosti.
(4)
Ak odsúdený samostatne opustí ústav z dôvodov uvedených v zákone, ústav postupuje
podľa osobitného predpisu.21)
(5)
Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevráti v určenom termíne z mimoriadneho voľna
na opustenie ústavu podľa § 51 ods. 4 až 6 zákona, opustenia ústavu podľa § 65 alebo § 85 ods. 3 zákona alebo vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4 alebo § 76 ods. 2 písm. f) zákona, ústav o tom bez zbytočného odkladu vyrozumie príslušný súd.
Záverečné ustanovenia
§ 98
Zrušuje sa:
1.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 664/2005 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody
§ 99
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2009.
Štefan Harabin v. r.
Príloha k vyhláške č. 368/2008 Z. z
1)
§ 5 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 93/2008 Z. z.
3)
§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
§ 52 zákona č. 48/2002 Z. z.
6)
§ 31 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6a)
10)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
17)
§ 82 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd
a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
18)
§ 81 Trestného zákona.
21)
§ 408 ods. 5 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.