7/1992 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 7/1992 Zb. |
| Názov: | Ústavný zákon Slovenskej národnej rady o ústavnom súde Slovenskej republiky |
| Typ: | Ústavný zákon |
| Dátum schválenia: | 02.12.1991 |
| Dátum vyhlásenia: | 16.01.1992 |
| Autor: | Slovenská národná rada |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 460/1992 Zb. | Ústava Slovenskej republiky |
7
ÚSTAVNÝ ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 2. decembra 1991
o Ústavnom súde Slovenskej republiky
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Čl. 1
(1)
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) je nezávislý súdny orgán
ochrany ústavnosti.
(2)
Sídlom Ústavného súdu sú Košice.
Čl. 2
Ústavný súd rozhoduje
a)
o súlade zákonov Slovenskej národnej rady a zákonných opatrení jej predsedníctva
s ústavnými zákonmi Slovenskej národnej rady,
b)
o súlade nariadení vlády Slovenskej republiky, všeobecne záväzných právnych predpisov
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky s
ústavnými a inými zákonmi Slovenskej národnej rady,
c)
o súlade všeobecne záväzných vyhlášok obcí a všeobecne záväzných právnych predpisov
miestnych orgánov štátnej správy
1.
s ústavnými a inými zákonmi Federálneho zhromaždenia,
2.
s ústavnými a inými zákonmi Slovenskej národnej rady,
3.
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách ratifikovanými
a vyhlásenými Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou,
4.
s nariadeniami vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a so všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky,
5.
s nariadeniami vlády Slovenskej republiky a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
Čl. 3
Ústavný súd rozhoduje ďalej
a)
o tom, či rozhodnutie o rozpustení politickej strany alebo politického hnutia, ktorých
činnosť sa obmedzuje na územie Slovenskej republiky, je v zhode s ústavnými a inými
zákonmi Federálneho zhromaždenia alebo s ústavnými a inými zákonmi Slovenskej národnej
rady, ako aj s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách ratifikovanými
a vyhlásenými Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou,
b)
o ústavnosti a zákonnosti zamietnutia žiadosti o evidenciu politickej strany alebo
politického hnutia,
c)
o ústavnosti a zákonnosti volieb do Slovenskej národnej rady alebo do orgánov miestnej
samosprávy,
d)
o sťažnostiach proti výsledku volieb do Slovenskej národnej rady alebo do orgánov
miestnej samosprávy.
Čl. 4
(1)
Ústavný súd rozhoduje o ústavných sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam, opatreniam
alebo iným zásahom orgánov verejnej moci, ak sťažovateľ tvrdí, že sa nimi porušili
jeho základné práva a slobody zaručené ústavným zákonom Slovenskej národnej rady a
ak vec nepatrí do pôsobnosti Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
(2)
Rozhodnutím alebo iným opatrením podľa odseku 1 nie je rozhodnutie alebo iný zásad
súdu.
Čl. 5
Ústavný súd rozhoduje spory o pôsobnosť medzi orgánmi Slovenskej republiky, ak zákon
neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán.
Čl. 6
(1)
Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov Slovenskej národnej rady, ak je vec sporná.
Podmienky ustanoví zákon Slovenskej národnej rady.
(2)
Ústavný súd nezaujíma stanovisko k otázkam súladu návrhu zákona Slovenskej národnej
rady, prípadne návrhu iného všeobecného záväzného právneho predpisu Slovenskej republiky,
návrhu všeobecne záväznej vyhlášky obce, alebo návrhu všeobecne záväzného právneho
predpisu miestneho orgánu štátnej správy s ústavnými zákonmi Slovenskej národnej rady.
Čl. 7
(1) Ústavný súd začne konanie vždy, ak návrh podá
a)
Federálne zhromaždenie,
b)
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady alebo aspoň jedna pätina poslancov Slovenskej
národnej rady,
c)
vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d)
vláda Slovenskej republiky alebo iný ústredný orgán Slovenskej republiky,
e)
súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
f)
generálny prokurátor Slovenskej republiky,
g)
sťažovateľ uvedený v čl. 4.
(2)
Zákon Slovenskej národnej rady môže upraviť právo iných fyzických alebo právnických
osôb podávať Ústavnému súdu návrhy na začatie konania a podmienky takých návrhov.
Čl. 8
(1)
Ak Ústavný súd svojím nálezom vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 2 je nesúlad, strácajú dotknuté predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia
účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú povinné ich do šiestich mesiacov
od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu uviesť do súladu s ústavnými zákonmi Slovenskej
národnej rady, ak ide o predpisy uvedené v čl. 2 písm. b), aj s inými zákonmi Slovenskej národnej rady, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 2 písm. c), aj so zákonmi Federálneho zhromaždenia, s inými zákonmi Slovenskej národnej rady,
s medzinárodnými zmluvami, s vládnymi nariadeniami a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia,
strácajú také predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť po šiestich mesiacoch
od vyhlásenia nálezu.
(2)
Nálezy Ústavného súdu vydané podľa odseku 1 sa vyhlasujú v úradnej zbierke určenej
na vyhlasovanie zákonov Slovenskej národnej rady.
Čl. 9
Proti rozhodnutiu Ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Čl. 10
(1)
Sudcovia Ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len ústavnými zákonmi
Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady.
(2)
Sudcovia Ústavného súdu sú viazaní aj zákonmi Slovenskej národnej rady, ak nerozhodujú
podľa čl. 2 písm. a) o ich súlade s ústavným zákonom Slovenskej národnej rady.
Čl. 11
(1)
Ústavný súd sa skladá z desiatich sudcov.
(2)
Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 2 písm. a), b), čl. 3 písm. a), c), čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 2 a o úprave svojich vnútorných pomerov; na prerokovaní a rozhodovaní veci sa musia
zúčastniť aspoň siedmi sudcovia. V ostatných veciach rozhoduje Ústavný súd v trojčlennom
senáte.
Čl. 12
(1)
Za sudcu Ústavného súdu môže byť zvolený občan, ktorý má právo byť volený do Slovenskej
národnej rady, dosiahol vek najmenej 35 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie
a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní.
(2)
Funkcia sudcu Ústavného súdu je nezlučiteľná s funkciou poslanca, s členstvom vo
vláde, ako aj s členstvom v politickej strane alebo politickom hnutí.
(3)
Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo
vo vláde.
(4)
Ak je zvolený sudca Ústavného súdu členom politickej strany alebo politického hnutia,
je povinný vzdať sa členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí pred zložením
sľubu.
(5)
Sudcovia Ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie
je nezlučiteľný
a)
s inou zárobkovou alebo hospodárskou činnosťou, okrem správy vlastného majetku a
činnosti vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej,
b)
s funkciou alebo pracovným pomerom (iným rovnoprávnym vzťahom) v štátnom orgáne Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky,
c)
s inou funkciou, ktorej výkon by bol na ujmu nezávislého výkonu funkcie sudcu.
Čl. 13
(1)
Sudcov Ústavného súdu volí Slovenská národná rada na dobu 7 rokov.
(2)
Sudcovia Ústavného súdu skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej rady tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených
práv človeka a práv občana, spravovať sa ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia
a ústavnými zákonmi Slovenskej národnej rady a rozhodovať podľa svojho najlepšieho
presvedčenia, nezávisle a nestranne.“.
(3)
Zložením sľubu sa sudca Ústavného súdu ujíma svojej funkcie.
Čl. 14
Na čele Ústavného súdu je predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu
volí zo sudcov Ústavného súdu Slovenská národná rada.
Čl. 15
(1)
Sudcu Ústavného súdu nemožno trestne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Ústavného
súdu. Ak Ústavný súd odoprie súhlas, je stíhanie navždy vylúčené.
(2)
Ak bol sudca Ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je príslušný
orgán povinný to ihneď oznámiť Ústavnému súdu. Ak Ústavný súd nedá na zadržanie súhlas,
musí byť sudca ihneď prepustený.
(3)
Sudcu Ústavného súdu nemožno stíhať pre priestupok alebo obdobné protiprávne konanie.
(4)
Kárnu zodpovednosť sudcov Ústavného súdu upraví zákon Slovenskej národnej rady.
(5)
Sudca Ústavného súdu môže odoprieť svedectvo o veciach, o ktorých sa dozvedel pri
výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť sudcom.
Čl. 16
(1)
Sudca Ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať.
(2)
Slovenská národná rada môže sudcu Ústavného súdu odvolať
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci tohto sudcu,
b)
na základe výsledkov kárneho konania, ktoré sa viedlo proti sudcovi, ak odvolanie
sudcu navrhol Ústavný súd,
c)
ak sudca nevykonáva svoju funkciu viac ako jeden rok,
d)
ak bol sudca pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Čl. 17
Organizáciu Ústavného súdu, spôsob konania pred ním a postavenie jeho sudcov upraví
zákon Slovenskej národnej rady.
Čl. 18
Ak do prijatia Ústavy Slovenskej republiky sa za ústavné zákony Slovenskej národnej
rady považujú aj ústavné zákony Federálneho zhromaždenia upravujúce veci, ktoré podľa
rozdelenia pôsobnosti medzi federáciu a republiky patria do pôsobnosti Slovenskej
republiky.
Čl. 19
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
F. Mikloško v. r.
J. Čarnogurský v. r.
J. Čarnogurský v. r.