13/1972 Zb.

Predmetom tejto zmluvy sú otázky právnej ochrany vynálezov, priemyselných vzorov a ochranných známok, ako aj otázky patentov spojené so spoluprácou pri výskumných, projekčných a konštrukčných prácach, pri kooperácii a špecializácii výroby a pri odovzdaní výsledkov výskumných, konštrukčných a projekčných prác.

Organizácie oboch zmluvných štátov sa môžu v jednotlivých prípadoch dohodnúť, že ustanovenia čl. 2, 6, 8 a 9 tejto zmluvy sa použijú aj na vynálezy, priemyselné vzory a ochranné známky utvorené pri iných formách spolupráce oboch zmluvných štátov, než je uvedené v odseku 1.

Organizácie zmluvných štátov upravia v dohodách o spolupráci v oblasti výskumných, projekčných a konštrukčných prác všetky nevyhnutné otázky právnej ochrany vynálezov, priemyselných vzorov a ochranných známok, ako aj nevyhnutné otázky patentov.

Predmetom dohôd podľa odseku 1 sú najmä opatrenia na zabezpečenie právnej ochrany výsledkov spolupráce, ako aj nakladanie s ochrannými právami spolupracujúcich strán i tretích osôb trvajúcimi ku dňu uzavretia dohôd o spolupráci.

Práva na vynálezy a priemyselné vzory obsahujú:

Výkon práv uvedených v odseku 1 sa spravuje dohodami spolupracujúcich organizácií. Každá z týchto organizácií dodržiava pritom právne predpisy svojho štátu a prihliada na platné zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o právach na využívanie výsledkov spolupráce.

Zmluvné štáty uznávajú autorstvo, ako aj iné osobné práva na vynálezy vzniknuté pri spolupráci v oblasti výskumných, projekčných a konštrukčných prác.

Zmluvné štáty sa starajú o to, aby ich občania, ktorí uskutočnia v rámci spolupráce v oblasti výskumných, projekčných a konštrukčných prác vynálezy alebo priemyselné vzory, bez meškania o tom informovali organizácie zodpovedné za zabezpečenie právnej ochrany.

Vynálezy, priemyselné vzory a ochranné známky, ktoré vzniknú pri realizácii dohôd o spolupráci v oblasti výskumu, konštrukcie a projekcie, treba bez meškania prihlásiť na ochranu.

Už v dohodách sa podľa možnosti určí, kto vystupuje ako právny subjekt pri prihlasovaní ochranných práv, a pri udelených ochranných právach, do ktorých krajín sa podajú prihlášky, ktorá organizácia je zodpovedná za podanie prihlášok na právnu ochranu a ako sa financujú opatrenia nevyhnutné na získanie aj udržiavanie ochranných práv.

Prvá prihláška sa spravidla podáva na úrade pre vynálezcovstvo štátu, na území ktorého vynález, priemyselný vzor alebo ochranná známka vznikli. Prihláška sa tak isto bez meškania podá na úrade pre vynálezcovstvo druhého zmluvného štátu.

Pri podávaní prihlášok vynálezov na úrade pre vynálezcovstvo druhého zmluvného štátu sa žiada o vydanie takého ochranného dokumentu, ktorý dáva druhému štátu právo na využívanie, pokiaľ predmet prihlášky vynálezu vznikol pri realizácii dohôd o spolupráci pri výskume, konštrukcii a projekcii a obom štátom patrí právo na využitie výsledkov spolupráce.

Organizácie zmluvných štátov utaja vynález tak dlho, kým sa neurobia opatrenia na zabezpečenie jeho právnej ochrany v oboch krajinách, ako aj v tretích krajinách.

Pokiaľ sa pre výrobky, ktoré vznikli ako výsledok spolupráce, počíta s jednotným označením, treba sa o spôsobe označenia, ako aj o podmienkach jeho používania dohodnúť.

Pri konaní na dosiahnutie a udržiavanie právnej ochrany vynálezov, priemyselných vzorov a ochranných známok na úrade pre vynálezcovstvo Československej socialistickej republiky a Nemeckej demokratickej republiky nie je potrebné pre právnické osoby a občanov zmluvných štátov zastúpenie tuzemských zástupcov.

Ak dôjde k využitiu chránených vynálezov, ktoré vznikli pri realizácii dohôd o spolupráci pri výskumných, projekčných a konštrukčných prácach, vypláca pôvodcovskú odmenu využívajúca organizácia. Výška odmeny a spôsob jej výplaty sa upraví v dohodách spolupracujúcich organizácií zmluvných štátov podľa osobitných smerníc o odmeňovaní vynálezov, ktoré vznikli pri spolupráci v oblasti výskumných, projekčných a konštrukčných prác; tieto smernice vydajú vo vzájomnej dohode úrady pre vynálezcovstvo oboch zmluvných štátov.

Ak spolupracujúce organizácie neupravia výšku a spôsob výplaty pôvodcovskej odmeny v dohode podľa odseku 1, určí využívajúca organizácia odmenu za využívanie vynálezu podľa ustanovení svojho národného zákonodarstva a poukáže ju príslušnej organizácii druhého zmluvného štátu.

Ak sa z licenčných zmlúv alebo z iného uplatnenia vynálezu v tretích krajinách dosiahne výnos, delia sa výnosy pomerne podľa podielu spolupracujúcich organizácií na financovaní prác alebo podľa osobitného dojednania.

V prípade podľa odseku 1 sa výška pôvodcovskej odmeny určí percentuálne podľa výnosu pred jeho rozdelením. Spolupracujúce organizácie financujú odmenu v pomere k svojmu podielu na výnose a poukazujú túto odmenu spolupracujúcim organizáciám druhého zmluvného štátu, ktorého občanom je vynálezca.

Organizácie zmluvných strán zahrnú do dohôd o kooperácii a špecializácii výroby dojednania potrebné na ochranu vynálezov, priemyselných vzorov a ochranných známok.

Dojednania podľa odseku 1 upravia predovšetkým všetky otázky, ktoré sa týkajú existencie práv právnických a fyzických osôb zmluvných štátov aj tretích krajín, ako aj práv, ktoré vzniknú po uzavretí takých dojednaní.

Pokiaľ sa v súvislosti s kooperáciou a špecializáciou výroby predpokladá jednotné označenie výrobkov, treba sa o spôsobe označenia, ako aj o podmienkach jeho používania dohodnúť.

Pri využití vynálezov, ktoré sú pred odovzdaním organizáciám druhého zmluvného štátu v súvislosti s kooperáciou a špecializáciou výroby v preberajúcom štáte právne chránené, vypláca odmenu organizácia štátu, v ktorom sa využívajú. V ostatnom sa primerane použije ustanovenie čl. 8. Ak došlo k odovzdaniu chráneného vynálezu proti zaplateniu predajnej ceny alebo licenčného poplatku, potom výplata pôvodcovskej odmeny zo strany využívajúcej organizácie odpadá.

V súvislosti s odovzdaním výsledkov výskumných, projekčných a konštrukčných prác, ku ktorému dôjde mimo dohodnutého vykonávania výskumných, projekčných a konštrukčných prác, ako aj mimo kooperácie a špecializácie výroby, urobia príslušné organizácie zmluvných štátov na základe ustanovenia o využívaní odovzdaných výsledkov výskumu potrebné dojednania o právnej ochrane, napr. dojednanie o licenčných zmluvách, prevode ochranných práv, poskytnutí bezplatného spoluužívacieho práva.

Ak v súvislosti s odovzdaním výsledkov výskumných, projekčných a konštrukčných prác dôjde k odovzdaniu vynálezu chráneného v preberajúcom štáte, vypláca pôvodcovskú odmenu preberajúca organizácia. Pre výšku a spôsob výplaty odmeny sa primerane použije ustanovenie čl. 8. Ak k odovzdaniu vynálezu dôjde proti zaplateniu predajnej ceny alebo licenčného poplatku, výplata pôvodcovskej odmeny zo strany preberajúcej organizácie odpadá.

Ak pri vynálezoch z jedného zmluvného štátu, ktoré sú v druhom zmluvnom štáte právne chránené, dôjde k využitiu v tomto druhom zmluvnom štáte bez toho, že došlo k odovzdaniu, a využívajúci zmluvný štát má podľa povahy právnej ochrany právo na využitie, potom pôvodcovskú odmenu vypláca využívajúca organizácia tohto zmluvného štátu.

Organizácie zmluvných štátov si poskytujú na základe dojednania vzájomnú podporu pri vykonávaní všetkých opatrení, ktoré sa týkajú spolupráce v oblasti vynálezov, patentov, priemyselných vzorov a ochranných známok.

Zúčtovanie odmien, ktoré sa pri využívaní vynálezov v jednom štáte vyplácajú do druhého štátu, sa uskutočňuje medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou v súlade so zmluvou z 8. februára 1963 o zúčtovaní neobchodných platieb. Obnosy sa transferujú.

Obnosy uvedené v odseku 1 sa poukazujú na príslušné organizácie zmluvných štátov.

Odmena pôvodcovi sa vypláca prostredníctvom organizácie štátu, ktorého je občanom.

Ak dôjde k poskytnutiu užívacích práv na vynálezy a priemyselné vzory, pri ktorých práva patria obom štátom, organizáciám tretích štátov, poukazujú sa podiely na výnosy a sumy určené na pôvodcovskú odmenu medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou v mene, v ktorej výnos vznikol.

Zmluvné strany utvoria všetky nevyhnutné opatrenia na riadne uskutočňovanie tejto zmluvy.

Úrady pre vynálezcovstvo zmluvných štátov upravia svoju spoluprácu pri uskutočňovaní tejto zmluvy v osobitnej dohode.

Spoluprácu v oblasti tajných vynálezov upravia príslušné orgány zmluvných štátov v osobitnej dohode.

Na prerokovanie otázok, ktoré sa môžu vyskytnúť pri uskutočňovaní tejto zmluvy, zriadia zmluvné strany spoločnú komisiu.

Komisia uvedená v odseku 1 má vždy po troch zástupcoch príslušných orgánov zmluvných strán a tieto orgány ju zostavujú na základe parity. Vedúcich oboch delegácií v komisii, ktorí zastupujú zmluvné strany, vymenúvajú príslušné orgány zmluvných strán najneskôr do dvoch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy.

Komisia sa schádza na základe písomnej žiadosti jedného z vedúcich oboch delegácií v komisii.

Zmeny a doplnky tejto zmluvy sa dohodnú medzi zmluvnými stranami písomne.

Táto zmluva nadobúda účinnosť dňom podpisu.

Doba platnosti zmluvy je päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti a predlžuje sa automaticky vždy o jeden rok, pokiaľ jedna zo zmluvných strán túto zmluvu najmenej šesť mesiacov pred uplynutím doby jej platnosti písomne nevypovie.

Pokiaľ nebude dohodnuté inak, použije sa táto zmluva ďalej až do splnenia povinností, ktoré pre organizácie zmluvných štátov vznikli v rámci a pred uplynutím doby jej platnosti.