10/1969 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.03.1969 do 09.05.1990

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:10/1969 Zb.
Názov:Ústavný zákon o Rade obrany štátu
Typ:Ústavný zákon
Dátum schválenia:31.01.1969
Dátum vyhlásenia:10.02.1969
Dátum účinnosti od:01.03.1969
Dátum účinnosti do:09.05.1990
Autor:Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky
Právna oblasť:
  • Štátne orgány
  • Bezpečnosť a obrana štátu
Nachádza sa v čiastke:

4/1969

160/1990 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu
133/1991 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu v znení ústavného zákona č. 160/1990 Zb.
493/1992 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov a niektoré ďalšie ústavné zákony

227/2002 Z. z. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
10
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z 31. januára 1969
o Rade obrany štátu
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto ústavnom zákone:
§ 1
(1)
Budovanie ozbrojených síl a ich riadenie je jednou z popredných úloh patriacich do pôsobnosti Československej socialistickej republiky.
(2)
Zabezpečovanie obranyschopnosti krajiny v mieri i počas vojny v národnom hospodárstve i na ostatných úsekoch spoločenského života, ako aj príprava občanov na obranu patrí Československej socialistickej republike v spolupráci v Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou.
§ 2
Zriaďuje sa Rada obrany štátu.
§ 3
(1)
Rada obrany štátu určuje hlavné smery prípravy a organizácie obrany Československej socialistickej republiky a robí s tým spojené opatrenia. Na ten cieľ
a)
určuje základnú koncepciu výstavby branného systému Československej socialistickej republiky a v ňom najmä výstavbu ozbrojených síl;
b)
schvaľuje základné opatrenia civilnej obrany a prípravy štátnych orgánov a hospodárstva v Československej socialistickej republike pre prípad vojny;
c)
navrhuje vláde po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi základné proporcie ekonomického zabezpečenia výstavby branného systému Československej socialistickej republiky a dbá pritom na hospodárne a účelné vynaloženie prostriedkov na obranu;
d)
schvaľuje základné poňatie operačného plánu obrany Československej socialistickej republiky;
e)
navrhuje príslušným ústavným orgánom opatrenia nevyhnutné na riadenie štátu v prípade vojny;
f)
robí závery z vojensko-politického hodnotenia medzinárodných vzťahov a na základe toho navrhuje príslušným ústavným orgánom medzinárodnoprávne zabezpečenie v záujme obrany Československej socialistickej republiky, prípadne iné opatrenia vyplývajúce z medzinárodných záväzkov Československej socialistickej republiky;
g)
v prípadoch ohrozenia Československej socialistickej republiky vonkajším nepriateľom robí opatrenia na zvýšenie pripravenosti štátu na obranu, a to ešte pred vyhlásením vojnového stavu alebo vypovedaním vojny;
h)
cez vojnu rozhoduje o opatreniach spojených s vedením vojny.
(2)
Na vykonanie svojich rozhodnutí podľa odseku 1 je Rada obrany štátu oprávnená ustanoviť záväzné úlohy federálnym ministerstvám, federálnym výborom a ostatným federálnym ústredným orgánom štátnej správy a radám obrany republík.
(3)
Rada obrany štátu
a)
podáva Federálnemu zhromaždeniu správy o príprave a stave obrany Československej socialistickej republiky a o svojich závažnejších opatreniach a odporúča mu opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné a účelné;
b)
môže ísť od príslušných štátnych orgánov vyžadovať správy a návrhy o príprave a organizácii obrany Československej socialistickej republiky.
§ 4
(1)
V prípade nečakaného napadnutia Československej socialistickej republiky vonkajším nepriateľom, ktoré znemožní na určitý čas činnosť Predsedníctva Federálneho zhromaždenia alebo vlády Československej socialistickej republiky, Rada obrany štátu robí nevyhnutné a neodkladné opatrenia na obranu, ktoré by inak patrili týmto orgánom. Rada obrany štátu súčasne určí spôsob ich vyhlásenia.
(2)
Ak nevysloví Federálne zhromaždenie, jeho predsedníctvo alebo vláda Československej socialistickej republiky na svojej najbližšej schôdzke súhlas s opatrením Rady obrany štátu, vydaným podľa ustanovenia odseku 1, stráca takéto opatrenie ďalšiu platnosť.
§ 5
(1)
Rada obrany štátu sa skladá z predsedu, podpredsedu a z ďalších 4 až 8 členov.
(2)
Predsedu, podpredsedu a ostatných členov Rady obrany štátu vymenúva a odvoláva prezident Československej socialistickej republiky.
(3)
Prezident Československej socialistickej republiky odvoláva predsedu, podpredsedu a ostatných členov Rady obrany štátu, ak to navrhne niektorá snemovňa Federálneho zhromaždenia; pre hlasovanie o návrhu obdobne platí ustanovenie článku 43 ods.2 a 3 ústavného zákona o československej federácii.
§ 6
Rada obrany štátu a jej členovia sú za výkon svojej funkcie zodpovední Federálnemu zhromaždeniu.
§ 7
(1)
Predseda Rady obrany štátu riadi práce Rady obrany štátu. Má právo zúčastniť sa na schôdzkach vlády a vyjadrovať svoje stanoviská z hľadiska obrany štátu k prerokúvaným návrhom.
(2)
Tajomníkom Rady obrany štátu je náčelník generálneho štábu a funkciu sekretariátu vykonáva generálny štáb Ministerstva národnej obrany.
§ 8
Prezident Československej socialistickej republiky ako hlavný veliteľ ozbrojených síl má právo vyžiadať si zvolanie Rady obrany štátu, zúčastniť sa na jej schôdzkach a predsedať im. Má aj právo navrhovať Rade obrany štátu vhodné opatrenia na obranu Československej socialistickej republiky, požadovať od predsedu Rady obrany štátu a jej jednotlivých členov správy a prerokúvať s nimi, ktoré úlohy treba riešiť.
§ 9
(1)
V Českej socialistickej republike sa zriaďuje Rada obrany Českej socialistickej republiky a v Slovenskej socialistickej republike sa zriaďuje Rada obrany Slovenskej socialistickej republiky.
(2)
Predsedu, podpredsedu a ostatných členov Rady obrany republiky vymenúva a odvoláva predseda Rady obrany štátu.
(3)
Rada obrany Českej socialistickej republiky a jej členovia sú za výkon svojej funkcie zodpovední aj Českej národnej rade. Rada obrany Slovenskej socialistickej republiky a jej členovia sú za výkon svojej funkcie zodpovední aj Slovenskej národnej rade. Predseda Rady obrany štátu odvoláva predsedu, podpredsedu a členov Rady obrany republiky, ak to navrhne príslušná národná rada.
§ 10
(1)
Rady národných výborov, ktoré určia rady obrany republík, zriaďujú radu obrany národného výboru.
(2)
Predsedu, podpredsedu a ostatných členov rady obrany národného výboru vymenúva a odvoláva predseda Rady obrany republiky.
§ 11
Pôsobnosť federálnych orgánov, rád obrany republík a rád obrany národných výborov, ako aj pôsobnosť ostatných orgánov republík a národných výborov pri riadení a plnení úloh obrany a ďalej vzťahy medzi nimi upravuje zákon Federálneho zhromaždenia. Pri schvaľovaní tohto zákona sa postupuje podľa článku 42 ods. 1 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.
§ 12
(1)
Na obranu Československej socialistickej republiky a na jej prípravu môžu štátne orgány určené zákonom Federálneho zhromaždenia, ak je to naliehavo nevyhnutné a v nevyhnutnej miere, požadovať od každého súčinnosť a vecné prostriedky a ukladať mu obmedzenia i vecné plnenia.
(2)
Organizácie určené zákonom Federálneho zhromaždenia sú povinné robiť prípravu na svoju činnosť cez vojnu a zodpovedajú za plnenie úloh obrany v mieri i počas vojny.
(3)
Podmienky a rozsah povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.
§ 13
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marcom 1969.
Svoboda v. r.

Dr. Colotka v. r.

Ing.Černík v. r.