126/1962 Zb.

Okresné národné výbory, obvodné národné výbory v Prahe a mestské národné výbory v Bratislave, v Brne, v Ostrave a Plzni (ďalej len „okresné národné výbory“) zriaďujú okresnú interrupčnú komisiu ako užšiu komisiu pri zdravotníckej komisii a poverujú ju pôsobnosťou vo veci konania o umelom prerušení tehotnosti. Podľa potreby môžu zriadiť i viac takých interrupčných komisií, a to spravidla pre každú nemocnicu s poliklinikou.

Krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta Prahy (ďalej len „krajské národné výbory“) zriaďujú krajskú interrupčnú komisiu ako užšiu komisiu pri zdravotníckej komisii a poverujú ju rozhodovaním o odvolaní proti rozhodnutiam okresných interrupčných komisií.

Okresné a krajské interrupčné komisie sú trojčlenné.

Okresný národný výbor volí pre každú okresnú interrupčnú komisiu

Krajské národné výbory volia pre krajskú interrupčnú komisiu

Okresné a krajské národné výbory volia za každého člena interrupčnej komisie náhradníka rovnakým spôsobom.

V prípade potreby môže sa na rokovanie prizvať ďalší odborník, z odboru ktorého je lekárska indikácia alebo kontraindikácia.

Na členov interrupčných komisií sa vzťahujú predpisy vládneho nariadenia č. 66/1960 Zb. o úprave niektorých pomerov poslancov národných výborov a občanov zvolených za členov komisií národných výborov v znení vládneho nariadenia č. 189/1960 Zb.

Okresné interrupčné komisie vykonávajú rozbor dôvodov, ktoré vedú ženy k podávaniu žiadostí o umelé prerušenie tehotnosti a prejednávajú s príslušnými orgánmi okresného národného výboru opatrenia na odstránenie ich príčin. O svojej činnosti podávajú správy zdravotníckej komisii okresného národného výboru. Zdravotnícka komisia okresného národného výboru predkladá v úzkej súčinnosti s ostatnými komisiami okresného národného výboru súhrnné správy s návrhmi opatrení rade okresného národného výboru.

Obdobnú činnosť vykonávajú i krajské interrupčné komisie.

Tehotnosť možno umele prerušiť len so súhlasom tehotnej ženy po predchádzajúcom povolení, a to len v lôžkovom zdravotníckom zariadení; povolenie možno udeliť len zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zdravotné dôvody (indikácie), ktoré sú dôvodom pre umelé prerušenie tehotnosti, ustanoví Ministerstvo zdravotníctva.

Za iné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú dôvodom pre umelé prerušenie tehotnosti, sa považujú najmä:

Umelé prerušenie tehotnosti nemožno povoliť, ak sú tu zdravotné dôvody proti umelému prerušeniu tehotnosti (kontraindikácie):

Tehotnosť môže byť umele prerušená i pri kontraindikáciách, ak by jej pokračovanie ohrozilo život ženy.

Ak niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou, možno povoliť umelé prerušenie tehotnosti, aj keď je staršia ako 12 týždňov alebo i keď v posledných šiestich mesiacoch bola tehotnosť umele prerušená.

Pri posudzovaní, či umelé prerušenie tehotnosti má sa povoliť, treba prizerať nielen na hlavný dôvod, ale i na celkovú situáciu ženy, spôsobenú súhrnom zdravotných a sociálnych podmienok.

U žien, ktoré doteraz nerodili, treba zvlášť bedlivo uvážiť všetky zdravotné i iné dôvody s ohľadom na nebezpečenstvo vzniku neplodnosti po prvom prerušení tehotnosti.

Žena, ktorá žiada o umelé prerušenie tehotnosti, sa obráti buď priamo alebo prostredníctvom svojho ošetrujúceho lekára na prednostu ženského a pôrodníckeho oddelenia ktorejkoľvek nemocnice s poliklinikou v okrese, kde má žena trvalý pobyt, a oznámi mu svoje dôvody. Ak nie je v tomto okrese nemocnica s poliklinikou, obráti sa na prednostu ženského oddelenia polikliniky.

Ak žena po vysvetlení neupustí od svojej žiadosti, musí sa žiadosť neodkladne predložiť príslušnej okresnej interrupčnej komisii na rozhodnutie. Ak táto komisia nevyhovie žiadosti, poučí ženu o možnosti podať odvolanie na krajskú interrupčnú komisiu s tým, že ak použije túto možnosť, musí tak urobiť neodkladne.

Žiadosť i odvolanie musí sa prejednať účelne a rýchle tak, aby umelé prerušenie tehotnosti mohlo sa vykonať do 14 dní, najneskoršie však pred uplynutím 12 týždňov od začatia tehotnosti, ak nejde o prípady, keď sa umelé prerušenie tehotnosti môže vykonať aj po uplynutí 12 týždňov tehotnosti.

Interrupčné komisie po zvážení všetkých okolností si môžu na rokovanie pozývať manželov žien, prípadne mužov, ktorí otehotnenie spôsobili, u dievčat mladších ako 18 rokov aj ich rodičov.

V jednotlivých prípadoch interrupčné komisie môžu ženám (prevažne slobodným matkám) odporučiť po narodení dieťaťa jeho vychovanie v dojčenských ústavoch a detských domovoch.

Všetci zúčastnení pracovníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri prejednávaní žiadosti o umelé prerušenie tehotnosti; tiež so všetkou dokumentáciou o tom treba zaobchádzať tak, aby sa tieto skutočnosti neprezradili.

Zrušujú sa:

vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 104/1961 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o umelom prerušení tehotnosti,

smernice Ministerstva zdravotníctva o postupe pri umelom prerušení tehotnosti, por. č. 31/1961 Zbierky smerníc pre národné výbory.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1963.