(Oznámenie o vydaní opatrenia bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
pod číslom 355/2020 Z. z.)
Národná banka Slovenska podľa § 7 ods. 9 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2018 Z. z. (ďalej len
„zákon“) ustanovuje:
17/2020
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2022
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 17/2020 |
| Názov: | Opatrenie Národnej banky Slovenska z 24. novembra 2020 č. 4/2020, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov pre úvery na bývanie |
| Typ: | Opatrenie |
| Dátum vyhlásenia: | 10.12.2020 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2022 |
| Autor: | Národná banka Slovenska |
| Právna oblasť: |
|
| 90/2016 Z. z. | Zákon o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
17
OPATRENIE
Národnej banky Slovenska
z 24. novembra 2020 č. 4/2020, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov pre úvery na bývanie
§ 1
(1)
Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov dátum prvého čerpania úveru na bývanie
použitý vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov uvádzanej v zmluve o úvere
na bývanie nemôže predchádzať dátumu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie okrem úverov
na bývanie, pri ktorých sa použijú dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2 časti
II písm. a), c), i) alebo písm. j) zákona a pri ktorých zároveň nie je známy dátum
uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.
(2)
Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa náklady, ktoré sú súčasťou celkových
nákladov a ktoré sú splatné najneskôr v deň prvého čerpania, zohľadňujú takto:
a)
ak veriteľ podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (ďalej len „veriteľ“) používa pri výpočte
ročnej percentuálnej miery nákladov základnú rovnicu ustanovenú v prílohe č. 2 časti
I zákona (ďalej len „základná rovnica“),
1.
časový interval Sl, použitý v základnej rovnici ako hodnota S1, sa rovná nule a príslušná
výška splátky alebo platby poplatkov, použitá v základnej rovnici ako hodnota D1,
sa rovná výške nákladov splatných najneskôr v deň prvého čerpania, alebo
2.
výška nákladov splatných najneskôr v deň prvého čerpania sa odpočíta od sumy prvého
čerpania a výsledná suma sa použije v základnej rovnici ako hodnota C1, pričom hodnoty
S1 a D1 v základnej rovnici sa určia podľa termínu splatnosti a sumy nasledujúcej
splátky alebo platby poplatkov,
b)
ak veriteľ používa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov rovnicu uvedenú
v prílohe č. 2 časti I písm. e) zákona (ďalej len „ekvivalentná rovnica“),
1.
časový interval tk, použitý v ekvivalentnej rovnici ako hodnota t2, sa rovná nule
a príslušný peňažný tok, použitý v ekvivalentnej rovnici ako hodnota A2, sa rovná
výške nákladov splatných najneskôr v deň prvého čerpania, pričom táto suma sa použije
v rovnici s opačným znamienkom ako suma prvého čerpania, ktorá je do rovnice zahrnutá
ako peňažný tok A1 s prislúchajúcou hodnotou t1 rovnajúcou sa nule, alebo
2.
výška nákladov splatných najneskôr v deň prvého čerpania sa odpočíta od sumy prvého
čerpania a výsledná suma sa použije v ekvivalentnej rovnici ako hodnota A1, pričom
hodnoty t2 a A2 v ekvivalentnej rovnici sa určia podľa termínu splatnosti a sumy nasledujúcej
splátky alebo platby poplatkov.
(3)
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa rozumie
a)
týždňom sedem kalendárnych dní,
b)
mesiacom časový interval medzi konkrétnym dňom v mesiaci a dňom s tým istým poradovým
číslom v predchádzajúcom mesiaci; ak neexistuje to isté poradové číslo dňa v predchádzajúcom
mesiaci, použije sa posledné poradové číslo dňa predchádzajúceho mesiaca,
c)
rokom časový interval medzi konkrétnym dňom a dňom s tým istým poradovým číslom v
tom istom mesiaci predchádzajúceho roka; ak neexistuje to isté poradové číslo dňa
v tom istom mesiaci predchádzajúceho roka, použije sa posledné poradové číslo dňa
v tom istom mesiaci predchádzajúceho roka.
(4)
Pri vyjadrení časových intervalov podľa prílohy č. 2 časti I písm. c) zákona sa postupuje
takto:
a)
ak je možné všetky časové intervaly použité vo výpočte ročnej percentuálnej miery
nákladov vyjadriť ako celé číslo v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, použije sa na
účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov takéto vyjadrenie časových intervalov,
pričom pri vyjadrení v týždňoch zodpovedá jeden týždeň hodnote 1/52, pri vyjadrení
v mesiacoch zodpovedá jeden mesiac hodnote 1/12 a pri vyjadrení v rokoch zodpovedá
jeden rok hodnote jeden,
b)
ak nie je možné všetky časové intervaly použité vo výpočte ročnej percentuálnej miery
nákladov vyjadriť ako celé číslo v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, zvolí sa jedno
z uvedených období ako základná jednotka vyjadrenia všetkých časových intervalov použitých
vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom je nevyhnutné zohľadniť frekvenciu
čerpania peňažných prostriedkov a splátok úveru na bývanie,
c)
pri vyjadrení časových intervalov podľa písmena b) sa všetky časové intervaly použité
vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vyjadrujú ako kombinácia dní a celého
počtu zvolenej základnej jednotky takto:
1.
počet celých období sa odpočíta spätne od koncového dátumu vyjadrovaného časového
intervalu tak, aby zvýšila časť intervalu, ktorá je kratšia ako zvolená základná jednotka,
2.
vypočíta sa počet dní medzi začiatočným dátumom vyjadrovaného časového intervalu a
dátumom určeným spätným odpočítaním zisteného počtu celých období podľa prvého bodu
od koncového dátumu vyjadrovaného časového intervalu, pričom prvý deň sa do výsledného
počtu dní nezapočítava a posledný deň sa do výsledného počtu dní započítava (jednoduché
odpočítanie dátumov),
3.
zvolená základná jednotka sa vynásobí počtom celých období zistených podľa prvého
bodu, pričom pri vyjadrení v týždňoch zodpovedá jeden týždeň hodnote 1/52, pri vyjadrení
v mesiacoch zodpovedá jeden mesiac hodnote 1/12 a pri vyjadrení v rokoch zodpovedá
jeden rok hodnote jeden,
4.
počet dní zistených podľa druhého bodu sa vydelí počtom dní v roku medzi dátumom určeným
spätným odpočítaním zisteného počtu celých období podľa prvého bodu od koncového dátumu
vyjadrovaného časového intervalu a dňom s tým istým poradovým číslom v tom istom mesiaci
predchádzajúceho roka,
5.
hodnoty vypočítané podľa tretieho bodu a štvrtého bodu sa spočítavajú.
(5)
Hodnoty vypočítané podľa odseku 4 sa použijú v základnej rovnici ako hodnoty t1 až
tm a S1 až Sm’ alebo v ekvivalentnej rovnici ako hodnoty t1 až tn.
§ 2
(1)
Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov uvádzanej
a)
v reklame na úver na bývanie, pri ktorom sa umožňuje spotrebiteľovi čerpať úver na
bývanie ľubovoľne (ďalej len „úver na bývanie s ľubovoľným čerpaním“) sa za dátum
čerpania považuje deň vyhotovenia reklamy,
b)
v rámci informácií poskytovaných spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie
s ľubovoľným čerpaním sa za dátum čerpania považuje deň ich vyhotovenia,
c)
v zmluve o úvere na bývanie s ľubovoľným čerpaním sa za dátum čerpania považuje dátum
uzavretia zmluvy o úvere na bývanie alebo dátum vyhotovenia návrhu zmluvy o úvere
na bývanie, ak dátum jej uzavretia nie je známy.
(2)
Za ľubovoľné čerpanie podľa odseku 1 sa považuje čerpanie, pri ktorom dátum čerpania
a čerpaná suma nie sú pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov známe.
(3)
Pri uplatnení dodatočného predpokladu na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
uvedeného v prílohe č. 2 časti II písm. g) druhého bodu zákona, ak nie je známy dátum
uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie alebo ak nie je dátum prvého čerpania totožný
s dátumom uzavretia zmluvy o úvere na bývanie a dátum prvého čerpania nie je zmluvne
dohodnutý vo forme konkrétneho alebo vopred určiteľného dátumu, dňom prvého čerpania
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov je deň, pri ktorom je najkratší
možný interval medzi týmto dňom a dátumom prvej splátky, ktorú má spotrebiteľ uskutočniť.
Zohľadňujú sa pritom úverové podmienky a pravidlá poskytovania a splácania úverov
na bývanie, ktoré veriteľ voči spotrebiteľom uplatňuje a ktoré môžu ovplyvniť najkratšiu
možnú dĺžku intervalu medzi prvým čerpaním a prvou splátkou, ktorú má spotrebiteľ
uskutočniť. Dodatočný predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. g) druhého
bodu zákona sa uplatňuje pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov uvádzanej
v rámci reklamy, informácií poskytovaných spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o úvere
na bývanie aj v zmluvách o úvere na bývanie.
(4)
Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov uvádzanej
a)
v reklame na úver na bývanie vo forme povoleného prečerpania sa za dátum čerpania
považuje deň vyhotovenia reklamy,
b)
v rámci informácií poskytovaných spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie
vo forme povoleného prečerpania sa za dátum čerpania považuje deň ich vyhotovenia,
c)
v zmluve o úvere na bývanie vo forme povoleného prečerpania sa za dátum čerpania považuje
dátum uzavretia zmluvy o úvere na bývanie alebo dátum vyhotovenia zmluvy o úvere na
bývanie, ak dátum jej uzavretia nie je známy.
(5)
Pri úvere na bývanie vo forme povoleného prečerpania sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov predpokladá, že istina úveru na bývanie bude splatená v plnej výške
v posledný deň doby trvania zmluvy o úvere na bývanie. Ak nie je dohodnutá doba trvania
povoleného prečerpania, predpokladá sa, že trvanie úveru na bývanie je tri mesiace.
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použije pri výpočte úrokov
jednotný model úročenia 30/360. Všetky ostatné podmienky úveru na bývanie sa určia
v súlade s uvedenými predpokladmi a s podmienkami definovanými v rámci reklamy, informácií
poskytovaných spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie alebo s podmienkami
dohodnutými v zmluve o úvere na bývanie. Pri uplatnení dodatočného predpokladu ustanoveného
v prílohe č. 2 časti II písm. i) vety za bodkočiarkou zákona je poplatok, ktorého
splatnosť nastala po skončení obdobia dlhšieho ako tri mesiace, do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov zahrnutý v pomernej časti, ktorá prislúcha obdobiu trvania
povoleného prečerpania tri mesiace.
(6)
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa preklenovacím úverom rozumie
zmluva o úvere na bývanie bez pevne určenej doby trvania alebo zmluva o úvere na bývanie
splatná do 12 mesiacov, ktorú spotrebiteľ používa ako dočasné poskytnutie finančných
prostriedkov počas prechodu na iný spôsob financovania nehnuteľnosti, okrem úverov
poskytovaných stavebnými sporiteľňami podľa osobitného predpisu,1) ak nespĺňajú uvedenú definíciu.
(7)
Dodatočný predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov podľa prílohy
č. 2 časti II písm. k) prvého bodu a druhého bodu časti vety pred druhou čiarkou a
za bodkočiarkou zákona sa uplatňuje tak, že predpokladaná splatnosť prvej splátky
nastane o mesiac od dátumu prvého čerpania, splatnosť každej ďalšej splátky nastane
o mesiac po predchádzajúcej splátke a splatnosť poslednej splátky nastane o rok od
dátumu prvého čerpania alebo o 20 rokov od dátumu prvého čerpania; to platí aj, ak
je v rámci reklamy, informácií poskytovaných spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy
o úvere na bývanie alebo v zmluve o úvere na bývanie dohodnutá odlišná splatnosť splátok.
Predpokladaná výška jednotlivých splátok bude pozostávať zo súčtu 1/12 istiny úveru
na bývanie pri predpoklade úveru na bývanie so splatnosťou jeden rok alebo 1/240 istiny
úveru na bývanie pri predpoklade úveru na bývanie so splatnosťou 20 rokov, úroku za
dané úrokové obdobie a ďalších poplatkov a nákladov, ak sú dohodnuté. Výška úroku
v rámci jednotlivých splátok sa vyčísli v súlade s dohodnutými podmienkami úročenia
a podľa aktuálneho zostatku istiny v rámci daného úrokového obdobia, ktorý sa určí
v súlade s predpokladom splácania istiny v rovnakých mesačných splátkach. Ostatné
hodnoty použité vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa tiež určia v súlade
s predpokladom splácania istiny v rovnakých mesačných splátkach a v súlade s ponúkanými
alebo dohodnutými podmienkami úveru na bývanie, ktoré sa aplikujú na tento predpokladaný
model splácania istiny.
§ 3
(1)
V základnej rovnici a v ekvivalentnej rovnici sa pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov použijú aj náklady uhrádzané pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie,
ak s uzavretím zmluvy o úvere na bývanie vecne a časovo súvisia, a nepoužijú sa
a)
notárske poplatky, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zabezpečením úveru
na bývanie,
b)
poplatky za zápis prevodu vlastníctva do katastra nehnuteľností,
c)
náklady znášané spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie vyplývajúce
zo zmlúv, ktorých uzavretím alebo existenciou je podmienené získanie úveru na bývanie
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, ale k uzavretiu ktorých pôvodne nedošlo
v súvislosti s poskytnutím úveru na bývanie, na účely jeho získania alebo jeho získania
za ponúkaných podmienok,
d)
náklady, ktoré na základe dohody s veriteľom znáša za spotrebiteľa veriteľ alebo tretia
osoba,
(2)
Ak veriteľovi nie je známa presná výška nákladov na ocenenie hodnoty nehnuteľnosti
alebo poistenie nehnuteľnosti, do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa tieto
náklady zahrnú vo všeobecne známej výške, ktorou je suma
a)
150 eur pre náklady na znalecký posudok hodnoty bytu,
b)
250 eur pre náklady na znalecký posudok hodnoty domu,
c)
50 eur ročne pre náklady na poistenie bytu,
d)
100 eur ročne pre náklady na poistenie domu.
(3)
Ak ide o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s viacerými zmluvami o úvere na bývanie,
použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške zodpovedajúcej
pomeru celkovej výšky úverov z jednotlivých zmlúv o úvere na bývanie.
(4)
Náklady súvisiace s úverom na bývanie sa vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
použijú ako náklady splatné v deň splatnosti anuitnej splátky úveru na bývanie, ktorá
je splatná najbližšie od splatnosti nákladu.
(5)
Ak zmluva o úvere na bývanie umožňuje spotrebiteľovi čerpať úver na bývanie v tranžiach,
použijú sa vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov náklady súvisiace s čerpaním
úveru na bývanie v tranžiach vo výške zodpovedajúcej nákladom za využitie maximálneho
možného počtu tranží podľa zmluvy o úvere na bývanie.
§ 4
Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2022.
Peter Kažimír v. r.
guvernér
guvernér
1)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších
predpisov.
1)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších
predpisov.